História, historické pramene, pomocné vedy historické

HISTÓRIA

  • spoločensko-vedná disciplína, ktorá sa zaoberá dejinami
  • skúma vývoj ľudskej spoločnosti, hľadá zákonitosti
  • význam – poučiť sa z chýb z minulosti, pomáha nám načrtnúť budúcnosť
  • historik má subjektívny názor, ale môže byť objektívna s odstupom času, alebo keď sa zhrnú názory viacerých ľudí
  • zakľadateľ Herodotos (6. storočie p.n.l.) „otec histórie“- popisuje grécko-perzské vojny, bohov a 1× používa pojem história
  • Tukidides opisuje Peloponézsku vojnu – reálnejšie
  • Lívius a Tacitus- rímski historici
  • Cicero – „Historia magistra vitae“

DEJEPIS

  • veda, ktorá skúma, poznáva a vykladá minulosť

ČLENENIE DEJIN

  1. priestorové:
    • všeobecné- študujú vývoj ľudstva ako celku, vzájomné pôsobenie krajín a národov
    • regionálne- skúmajú len časť národných dejín, ktorá je teritoriálne vymedzená
  2. vecné:
    • venuje sa konkrétne oblasti( politika, duchovný život, šport, kultúra, veda a technika…)
  3. chronologické:
    • Pravek
      • 3 mil. – 3000 p.n.l. (vznik písma,štátu)
    • Starovek
      • 3000 p.n.l. – 476 n.l. (zánik Západorímskej ríše)
    • Stredovek
      • 476 n.l. – 1500 n.l. (1492 – objavenie Ameriky, 1517– Martin Luther, 1500 -kníhtlač)
    • Novovek
      • 1500 n.l. – 1818 n.l.
    • Najnovšie dejiny
      • 1818 – …
  4. marxistické:
    • pravek – prvotnopospolná spoločnosť
    • starovek – otrokárska spoločnosť
    • stredovek – feudálna spoločnosť
    • novovek – prechod feudalizmu ku kapitalizmu a kapitalistickú spoločnosť

Októbrová revolúcia 1917 – začiatok socializmu

HISTORICKÉ PRAMENE

  • pomáhajú historikovi pri jeho práci, objasňujú minulosť
  1. písomné
    • úradného charakteru: listiny, dokumenty, spisy
    • súkromného charakteru: denníky, memoáre
    • rozprávacie: letopisy, kroniky a legendy- menej hodnoverné
    • periodická tlač: noviny, časopisy
  2. hmotné
    • keramika, kosti, nástroje
    • dokumentujú spôsob života, pochovávania, nástroje, aké sa používali, ale nedokumentujú minulosť z hľadiska spoločnosti
    • nájdeme ich v múzeách, hradoch, zámkoch
    • ich výskumom sa zaoberá ARCHEOLÓGIA – vznikla v 18. st. v Taliansku pri objavení Herkulánea a Pompejí, Windelband- „otec histórie“…od 19. st. dánsky historik Thomsen otvoril výstavu, považuje sa za zakladateľa prehistórie…využíva rádiokarbónovú metódu(rozpad uhlíka C14), stratigrafickú metódu(vrstvy zeme), typologickú, letokruhy na dreve
  3. obrazové
    • mapy, plány, maľby, fresky, mozaiky, fotografie, VHS, DVD
    • v galériách a archívoch)
  4. ústne
    • tradície, ľudová slovesnosť( príslovia, porekadlá, pranostiky…)

POMOCNÉ VEDY HISTORICKÉ

  • vedy ktoré pomáhajú historikovi analyzovať pramene
  • Paleografia – vznik a vývoj písma(klinové, azbuka, latinka, obrázkové, hieroglyfy)
  • Epigrafika – písmo na archeologických látkach( kameň, drevo, kov)
  • Diplomatika – staré listiny( pravé a nepravé) a listiny pochybnej pravosti
  • Sfragistika – pečate
  • Heraldika – erby
  • Genealógia – rody, rodopisy
  • Faleristika – rady, vyznamenania
  • Metrológia – miery a váhy
  • Vexikológia – vlajky, prápory
  • Numizmatika – peniaze
  • Chronológia – meranie času

Vedľajšie pvh

  • Kodikológia – knihy neúradnej povahy
  • Archivistika – hist. pramene a ich zaradenie do archívov
  • Hist. geografia – vplyv podmienok na zaľudnenie
  • Hist. demografia – sťahovanie obyvateľstva
  • Hist. štatistika – štatistické vyhodnocovani­e údajov

METÓDY PRÁCE HISTORIKA

  1. heuristika – zhromažďovanie prameňov
  2. hist. kritika – rozbor prameňov
  3. interpretácia – čiastkové závery
  4. syntéza – zhrnutie

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.