Psychológia, predmet, terminológia, metódy, smery

psychológia sa ako samostatná veda odtrhla od filozofie roku 1879, zakladateľom je nemecký lekár Wilhelm Wundt (zadefinoval podmienky vedy)
slovo psychológia z gréckych slov psyché = duša a logos = rozum
empirická veda (skúmanie je založené na skúsenosti, na metóde pozorovania)
stojí na rozhraní medzi prírodnými a spoločenskými vedami
náuka o psychike a duševnom živote človeka
psychika – spojená s činnosťou mozgu (= vysoko organizovaná hmota)
psychika odráža prostredníctvom poznávacích (pocty, vnemy, predstavy), citových (šťastie, radosť, láska, nálada, afekt) a vôľových (= motivačných) procesov a stavov náš vnútorný aj vonkajší svet
zaoberá sa štúdiom psychických stavov a procesov prebiehajúcich v mysli človeka, jeho prežívaním, správaním a činnosťou vychádzajúcou z vedomých či nevedomých podnetov psychiky

PREDMET PSYCHOLÓGIE

v priebehu vývoja sa menil, dnes je to prežívanie a správanie jednotlivca; psychológia skúma duševné javy a to, ako pôsobia v živote človeka, ako sa v priebehu jeho života utvárajú, vyvíjajú a menia psychiku má dve stránky
- prežívanie
- správanie

predstavuje vnútorný svet človeka(len môj), ktorý pomocou sebapozorovania a sebavnímania je dostupný iba jemu samému; nedá sa dostatočne verbalizovať; podnety idú zvonka(ľudia a javy) aj zvnútra(naša povaha)
má dve charakteristické vlastnosti:
- jedinečnosť – neopakovateľnosť, tzn. ten istý pocit sa už nikdy nezopakuje (napr. budú iné podmienky)
- subjektívnosť – prežívanie je vlastné iba prežívajúcemu subjektu (napr. ako prežívam nejakú situáciu ja, neprežíva ju už nikto iný, podmieňujú to iné pocity, myšlienky)

súhrn všetkých vonkajších prejavov človeka, pozorovateľných aj inými ľuďmi(dobre čitateľný); podnety idú zvonka (ľudia, pochvala, karhanie); kategórie: mimika a gestikulácia, reč a verbálny prejav, konanie a čin; správanie je reakciou na prežívanie, výnimkou je ak chce človek skryť svoje pocity
- expresívne správanie = čo prežívame, tak sa aj správame; deti
- adaptívne správanie = prispôsobivé správanie, nedávame najavo pocity

psychoanalýza
hypnóza
lopsus lingue (prerieknutie sa)
sugestívna metóda
faktory ktoré nás ovplyvňujú- dedičnosť(genotyp= všetky znaky, fenotyp= prejav), prostredie (socializácia- proces sociálneho učenia)
individualizácia- socializácia pôsobí na každého inak, každý je jedinečný

rodina
priatelia (rovesnícka skupina)
škola
média (najmä do 15 rokov)
zamestnanie
vlčie deti = asociálne deti, zmeny správania odpozorované z prostredia
psychológ – vyštudoval psychológiu, nemedicínsky smer ale spoločenskovedný, nie je lekár
psychiater – vyštudoval medicínu, predpisuje lieky, metódy ako psychológ

diagnóza, zmapovanie
pozorovanie (pozorovanie v prirodzenom alebo umelom prostredí)
rozhovor (dialóg, monológ)
experiment (experimentálna verzus normálna hodnota)
anamnéza (životopis)
dotazník (odhaľuje postoje, názory, hodnoty)
testy (výkonové – IQ, projektívne)
nedokončené vety (rodinné, kvantitatívne, na nevedomej úrovni)
kreslenie (strom, postava; skúmajú či je dieťa v norme)
kreslenie rodiny(zobrazenie vzťahov)
Raschachove testy (machule)
tematicko-apercepćné testy (TAT; pred a po manželských vzťahoch)
grafológia (skúmanie písma; vo forenznej psychológii, posudzuje sa asi 30znakov, rokov popísaná A4 nelinajkového charakteru)

individuálna (1klient) alebo skupinová metóda
direktívna (nariaďovacia metóda, ak spravíš to tak sa stane ono) alebo nedirektívna metóda (nie nariaďovacia, psychológ len radí)
symptomatická (odstráni prejav) alebo kauzálna metóda (odstráni príčinu)

v USA roku 1914
psychológia je vedou o správaní človeka a živočíchov, ktoré sa chápe ako súhrn reakcií na určité podnety; predmetom sa stali pozorovateľné a merateľné prejavy organizmu, prežívanie sa považovalo za neprístupné poznaniu; preceňuje úlohu výchovy a učenia, väčšina experimentov sa konala na zvieratách a z toho sa odvodzovalo správanie človeka; neskorší predstavitelia pripúšťali vplyv vnútorných činiteľov (pudy, dedičnosť, skúsenosti)

v USA
zaoberá sa procesmi ako je zmyslové poznanie, predstavivosť, fantázia, myslenie, predmetom jej záujmu je tiež schopnosť abstrakcie, reč a pozornosť; poznávacie procesy vysvetľuje ako spracovanie informácii a jej hlavnou výskumnou metódou je laboratórny experiment; odmieta štúdium správania zvierat, pri vysvetľovaní ľudského správania podceňuje úlohu emócií, motivácie a osobnosti

označuje smer aj psychoterapeutickú metódu
zakladateľom je Freud ktorý sa zameral na skúmanie nevedomia ako sídla temných pudov a potlačených vášni, pričom rozhodujúcu úlohu pripisoval sexuálnemu pudu; upozornil na vplyv nevedomia na správanie človeka, na vzťah medzi minulými skúsenosťami a súčasnými problémami človeka a za cestu do nevedomia označil výklad snov, v ktorých je potlačená kontrola vedomia; pokračovatelia – Jung a Adler

orientuje sa na sebarealizáciu človeka, snaží sa o prekonanie nedostatkov behaviorizmu a psychoanalýzy; je zástancom teórie že človek je aktívnym tvorcom svojej existencie; rieši otázky cieľa a zmyslu života, hľadania identity, vedomia smrteľnosti; predstavitelia – Rogers, Maslow, Allport

psychoanalýza, neobehaviorizmus, kognitívna psychológia, humanistická psychológia, transpersonálna psychológia (zameriava sa na javy tzv. rozšíreného vedomia a metódy jeho dosiahnutia, stavy rozšíreného vedomia možno vyvolať užitím drogy alebo meditatívnymi metódami a technikami)