Asertivita

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.
Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického slova „to assert“, čo znamená „tvrdiť, požadovať“.
Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať „nie“. Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.
Pojem „asertivita“ nie je chápaný vždy správnym spôsobom. V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.
Asertívnym riešením konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Obidva tieto spôsoby správania sú späté s porušovaním práv jednej zo strán: agresívne konajúca osoba porušuje práva iných a pasívna osoba sa vlastných práv vzdáva. Asertívne konajúca osoba rešpektuje práva svoje i iných. Asertivita odstraňuje riešenie situácií spôsobom, pri ktorom niektorá zo strán prehráva.

NEASERTÍVNE

pasívne správanie – osoba sa vyhýba konfliktom, je súhlasná, prispôsobivá, má tendenciu nespôsobovať konflikty, vyhýba sa problémom,. chýba jej smelosť a odvaha; títo ľudia strácajú sebadôveru a sebaúctu, problémy riešia únikmi, vyhýbajú sa konfliktným situáciám v ktorých sa vyžaduje ich asertivita
agresívne správanie – nepriateľstvo k ostatným ľuďom, verbálna aj fyzická agresia, výpadmi, podozrievanie, nedôvera; títo ľudia postupne strácajú dôveru ostatných, majú dojem nepochopenia a osamelosti

ASERTÍVNE SPRÁVANIE

človek obhajuje a presadzuje svoje práva ale neútočí na iných, práva druhého človeka rešpektuje a nespochybňuje ich; komunikácia je otvorená, reč úprimná, nič nepredstiera, nebojí sa povedať svoje myšlienky a vyjadriť svoje city

DESATORO ASERTÍVNEHO SPRÁVANIA

sám posudzovať svoje správanie, myšlienky, city a byť za ne zodpovedný aj za ich následky
neponúkať žiadne výhovorky, ospravedlnenia
určiť či a nakoľko si zodpovedný za správanie iných ľudí
zmeniť svoj názor
robiť chyby a byť za ne zodpovedný
povedať „nie“ a „ja neviem“
robiť nelogické rozhodnutia
byť nezávislý od vôle iných (nemusia ťa mať radi)
povedať „ja ti nerozumiem“
povedať „je mi to jedno“

TECHNIKY ASERTÍVNEJ KOMUNIKÁCIE

technika obohratej platne – opakujeme svoje požiadavky bez toho, aby sme vysvetľovali dôvody
technika voľných informácií – poskytujeme voľné informácie partnerovi o svojich myšlienkach, citoch
technika vyžadovania otázok – pýtame si informácie, spytujeme sa, aby sme sa lepšie pochopili
technika otvorených dverí – kritiku prijímame bez vysvetľovania, uznáme si chybu
technika negatívneho opytovania sa – nielenže kritiku prijímame, ale si pýtame ďalšie výhrady, kritiku
technika kompromisov – človek nielen prijíma, ale aj ponúka kompromisy

ASERTÍVNE RIEŠENIE KONFLIKTOV VEDIE

k sebapresadeniu
k vnútornej spokojnosti
k spolupráci
k rozvoju priateľstva
k pocitu spolupatričnosti
k uspokojeniu potrieb všetkých zúčastnených
k ovládaniu sa

Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života človeka, ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie. Spočiatku sa tréning asertivívneho správania využíval len v klinicky orientovanej praxi. Počnúc sedemdesiatymi rokmi sa začal vyvíjať i smer zameraný na zlepšenie sociálnej komunikácie v prostredí neklinickej populácie.