Rodinné právo

PREDMET

vznik manželstva; trvanie manželstva; majetkové a osobné vzťahy medzi manželmi, rodičmi, deťmi a ostanými príbuznými v náhradnej starostlivosti (náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť – detský domov, nápravnovýchovný ústav); zúčastnenými osobami vo vyživovacej povinnosti alebo v riešení materstva, otcovstva a adopcie

zásada heterosexuality- manželstvo muža a ženy; zásada monogamie (1 muž a 1 žena)
rodina je základná bunka spoločnosti- chráni všetky jej slobody
rodičovstvo je spoločnosťou uznávaným posolstvom muža a ženy
vzájomná pomoc členov rodiny

vek od 18 rokov, výnimka – žena od 16 rokov so súhlasom súdu (rodičia sú až na druhom mieste)
právne slobodní – vdovci, rozvedení (doložený doklad o rozvode, na SVK nie je norma koľkokrát sa môže človek zosobášiť), slobodní
môže sa zosobášiť aj zastúpením, zástupca sa zosobáši miesto chýbajúceho
miesto sobáša je určené štátom- dôstojné miesto, musí byť štátny znak; sobáš môže byť aj v nemocnici
len oprávnení ľudia môžu vykonať sobáš – na matrike (starosta, primátor, poslanec), ambasádor na veľvyslanectve; ľudia musia mať na to skúšku (ak nemá, sobáš je neplatný)
rovnosť cirkevného a civilného sobáša
hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí
manželia by mali poznať- svoj zdravotný stav, charakter navzájom
meno – môže prijať muž ženine, žena mužovo, každý si nechá svoje, majú obe mená; meno dieťaťa- musia určiť
prekážky- blízky príbuzenský vzťah, maloletosť, nespôsobilosť na právne úkony, bigamia

smrťou, vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné
o rozvode manželstva rozhoduje súd, pričom berie do úvahy, či dané manželstvo plní svoje poslanie

náhradná starostlivosť – vzniká rozhodnutím súdu medzi dieťaťom a osobou
tri formy náhradnej rodinnej starostlivosti:
- pestúnska starostlivosť – zabezpečuje dieťaťu náhradné rodinné prostredie, pokiaľ sa biologický rodičia nechcú alebo nemôžu o dieťa postarať; pestúnom môže byť len fyzická osoba, ktorá absolvovala prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť; nemajú voči deťom vyživovaciu povinnosť; rodičmi naďalej zostávajú biologický rodičia
- zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti príbuzným – v prípade že sa nemôžu o dieťa postarať rodičia; súd vymedzí rodičom rozsah vyživovacej povinnosti; príbuzným vzniká nárok na príspevky od štátu
ústavná starostlivosť – nariaďuje ju súd ak je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená a iné opatrenia nevedia k úprave; detský domov, profesionálna rodina alebo diagnostický ústav
- adopcia – forma náhradnej rodinnej výchovy, pri ktorom vzniká rovnaký vzťah aký je medzi biologickými rodičmi a deťmi; dieťa získava meno adoptívnych rodičov; adoptívny rodičia nadobúdajú v plnom rozsahu práva a povinnosti; adoptovať si možno len maloleté dieťa; pokiaľ žijú biologický rodičia je potrebný súhlas na osvojenie (výnimkou je ak rodičia dlhodobo neprejavujú o dieťa záujem); adopcii predchádza predosvojiteľská starostlivosť (9 mesiacov je dieťa u budúcich adoptívnych rodičov)