Charakteristika doby a aké názory sú v centre pozornosti novovekých filozofov

• Presný okamih konca stredoveku a začiatku novoveku je predmetom diskusií, tradične sa za prelomový dátum považuje objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492, na Slovensku rok 1526, niektorí za začiatok novoveku pokladajú už objav kníhtlače.
• Obdobie dejín ľudstva nasledujúce po stredoveku a predchádzajúce najnovším dejinám. Umenovedne, filozoficky, interdisciplinárn sa novovek tematizuje často jako moderna.
• Názov novovek zaviedli humanisti a vyjadruje sebavedomie „novej doby“ a zároveň isté znehodnotenie predchádzajúcich dejín. Humanizmus je filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom; v užšom zmysle je humanizmus najstarším renesančným učením ( Petrarca, Dante, Boccaccio) Humanizmus je orientácia na hodnotu človeka, jeho práva na šťastie, slobodu, osobný rozvoj a uplatnenie; širšie láska k človeku.
• Kultúrnou náplňou obdobia novoveku je novoveká kultúra. Zahrnuje novoveké umenie, novovekú filozofiu, novovekú vedu.. Novoveké umenie v Európe spadá do obdobia rokov 1492 – 1848. Je epochou vo vývine umenia, ktorá nasleduje po stredovekom umení. Začína renesančným umením– etapa vo vývoji novovekého umenia, ktorá je spojená s renesanciou (14.-16. storočie) a končí romantickým umením.
• novoveká filozofia je súčasťou búrlivého vývoja európskej kultúry a civilizácie od 17. Stor. do polovice 19. Storočia.
• rieši problémy: Ktorý spôsob poznania vedie k pravde – zmyslový či racionálny?

Ako človek poznáva? Čo človek poznáva? Aké vlastnosti má objektívny svet?

• hlavný problém je gnozeologický; myslitelia sa rozdeľujú na racionalistov a empiristov
  • Senzualisti = empiristi: zdrojom poznania sú zmysly, skúsenosť, induktívna metóda
  • Racionalisti = východisko poznania je v istotách rozumu, deduktívna metóda

NÁZORY

• Vedu určuje skupina v laboratóriách, nie jednotlivec v kresle (Francis Bacon)
• Aby sme sa ochránili pred ostatnými, súhlasíme s tým, aby nám niekto vládol (Thomas Hobbes)
• Svet je stroj a dozvedieť sa o ňom niečo môžeme len tak, že sa naň budeme pozerať (Pierre Gassendi)
• Ľudský rozum vždy necháva stranou to, o čom si myslí, že to môže ľahko dokázať, a ihneď rovnako sa ženie k veciam novým a vznešenejším.
• Cogito ergo sum! – Myslím, teda existujem (René Descartes – otec modernej filozofie)
• Žijeme v materiálnom svete a mali by sme reagovať na prítomnosť, a nie na minulosť (Wang Fu-C)
• Existuje len jeden druh látky, a to duchovná látka, ktorá sa aj napriek tomu, že prvým hriechom Adama a Evy stratila všetok cit, nakoniec vráti do svojho pôvodne čistého stavu (A.F.Conwayová)
• Naša najvyššia morálna povinnosť spočíva v poznaní všetkého, čo len môžeme (Baruch Spinoza)
• Poznanie pochádza zo skúsenosti. Náboženstvo a morálka sa dajú dokázať tak ako matematika (John Locke)
• Keďže svet je vybudovaný racionálne, rozum môže odhaliť jeho tajomstvá (G.W.Leibnitz)
• Svet je idea v mysli boha (George Berkeley)
• Filozofia a veda by mali byť našou zbraňou proti povere a otroctvu (A.W.Amo)
• Svet, vrátane politického sveta, sa riadi stálymi zákonmi, a ak chceme pochopiť aspoň nejakú jeho časť, musíme zistiť, aké zákony určujú jej súvislosť s ostatnými časťami (Montesquieu)
• Mali by sme veriť len tomu, načo máme dobrý dôvod, aby sme tomu verili (David Hume)
• V spoločnosti strácame našu slobodu a vrodenú dobrotu, ktoré môžeme – a mali by sme – opätovne získať (Jean-Jacques Rousseau – duchovný otec Francúzskej revolúcie)
• Všetko naše poznanie sa začína skúsenosťou, ale poznanie sveta závisí aj od charakteru našej mysle (Immanuel Kant)
• Nerovnosti vytvára a udržiava spoločnosť, treba ju teda zmeniť (Mary Wollstonecraftová)