Filozofie

Porovnaj riešenie ontologických otázok v dejinách filozofie

POELEÁTSKI PRÍRODNÍ FILOZOFI EMPEDOKLES stal sa autorom prvej dualistickej teórie sveta rozlišoval látku a silu látku predstavovali večné nemenné korene základy sveta, nemenné bytie – živly – označoval ich alegoricky menami božstiev: voda = Nestis, oheň = žiariaci Zeus, zem = Hádes, vzduch = životodarná Héra, miešaním živlov vznikajú veci každá vec, dokonca aj človek obsahuje v sebe všetky …

číst více

Riešenie ontologických otázok v dejinách filozofie – Milétska škola, pytagorejci, eleáti

ontologická otázka: Čo bolo prvotné? – na základe tohto vznikli dva prúdy: materialisti idealisti materialisti – za prazáklad považujú matériu = hmotu; idealisti – za prvopočiatok všetkého pokladajú ideu, princíp (napr. stanovisko – podoba sveta bola najprv v myšlienkach Boha) materialisti aj idealisti sú zároveň monisti – uznávajú jeden základ bytia dualisti- pripúšťajú oba prazáklady (matériu aj ideu) pluralisti – hovoria o množstve podstát Ranná grécka …

číst více

Základné etapy vo vývoji filozofie

Prvou základnou etapou bola antická filozofia, ktorú môžeme rozdeliť na tri základné obdobia: ANTICKÁ FILOZOFIA Raná grécka filozofia: trvala od 6. po 5. storočie p.n.l. a vyznačovala sa hľadaním arché. Základňu tohto obdobia tvorili: Milétska škola, Pytagorovci, Eleátska škola, Herakleitos a Atomisti. Klasické obdobie gréckej filozofie: malo už náznaky prechodu od hľadania arché po etickú problematiku a …

číst více

Etické otázky v dejinách filozofie

Etika je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá ľudským správaním, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy. Slovo etika pochádza z latinského etos, čo v preklade znamená zvyk, názor, charakter, spôsob myslenia. Etika je disciplínou praktickej filozofie. Etika je teoretické štúdium hodnôt a princípov, ktoré usmerňujú ľudské konanie v situáciách, keď je možný výber. Etika sa člení podľa toho, …

číst více

Filozofické smery – fenomenológia, existencionalizmus, pragmatizmus

FENOMENOLÓGIA filozofický prúd reagujúci na problémy človeka; originálny prístup k riešeniu základných otázok gnozeológie; v tom čo vidíme, sa niečo ukazuje, a to nesmie byť prekryté pojmom – snaha zachrániť rozum pred rizikom skĺznutia do bludov, pokus zladiť matematické a logické zákony do akejsi jednoty jedna z najvplyvnejších filozofií smerujúca k pochopeniu možností a platností poznania podstaty požiadavka fenomenológie, vrátiť …

číst více

Antropologicky orientovaná filozofia 19. storočia

SOREN KIERKEGAARD predstaviteľ dánskej náboženskej filozofie, predchodca existencionalizmu; prezývaný Boží špión cítil sa citovo ochudobnený, otec ho vychovával prísne nábožensky; vyštudoval teológiu; doživotná láska k Regíne Diela: Buď – alebo: človek je buď kresťan alebo nie je, nedá sa predstierať vieru; Pojem strachu, Strach a chvenie, Nemoc k smrti: z názvov vyplýva podstata – pesimizmus filozofia upriamená na individuálnu existenciu, Kierkegaarda …

číst více

Auguste Comte a Karol Marx

POZITIVIZMUS: AUGUST COMTE vplyvný filozofický smer, je reakciou na náboženstvo a špekulatívnu filozofiu; rozvíja sa v štyroch fázach: Určenie základných princípov pozitivizmu – 19. stor. Empiriokriticizmus – 20. stor. Logický empirizmus Postpozitivizmus hlavná úloha: zovšeobecňovať poznatky špeciálnych vied August Comte – zakladateľ; francúzsky filozof, zároveň zakladateľ sociológie pochádzal z prísnej katolíckej rodiny, vplýval na neho utopický socialista Saint – Simon Kurz pozitívnej filozofie – základné …

číst více

Filozofia 19. storočia – antropologická orientácia

SÖREN KIERKEGAARD (Buď – alebo, Pojem strachu, Nemoc k smrti, Strach a chvenie) Je považovaný za prvého predstaviteľa, resp. predchodcu existencialistickej filozofie. Vnáša do filozofie nový rozmer – pojem existencia (pravá filozofia musí byť existenciálna, t.j. musí mať osobný rozmer): taký stav bytia človeka, v ktorom myslenie, chcenie, cítenie a najmä konanie tvoria jednotu, ktorá sa v každom okamihu nanovo …

číst více

Filozofia 19. storočia – scientistická orientácia

do Európy sa šíria ideály francúzskej revolúcie (bratstvo, rovnosť, sloboda) prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry… priemyselná revolúcia – vzniká robotnícka trieda, sťahuje sa do miest – stráca zázemie a istotu filozofia – pluralizus tém aj smerov: Proces odcudzenia – v meste nepoznajú človeka, priemyselná výroba ubíja človeka – robotník si nemôže kúpiť čo vyrobil, nevidí produkt Spoločenský pohyb – podmetom …

číst více

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

posledný z nemeckých klasických idealistov, filozof, ktorý ovplyvnil myslenie vtedajšieho pruského štátu, jeho prednášky vyhľadávali a navštevovali nielen študenti študoval filozofiu a teológiu, vyučoval na gymnáziu, profesor v Berlíne, zomiera na choleru svoju filozofiu predstavil neskôr ako Scheling, veľký vplyv na Hegelov spôsob uvažovania mal Kant Hegel hovorí o absolútnej totožnosti bytia a myslenia, absolútny idealista skutočnosť je vytváraná …

číst více