Základné etapy vo vývoji filozofie

  • Prvou základnou etapou bola antická filozofia, ktorú môžeme rozdeliť na tri základné obdobia:

ANTICKÁ FILOZOFIA

  1. Raná grécka filozofia: trvala od 6. po 5. storočie p.n.l. a vyznačovala sa hľadaním arché. Základňu tohto obdobia tvorili: Milétska škola, Pytagorovci, Eleátska škola, Herakleitos a Atomisti.
  2. Klasické obdobie gréckej filozofie: malo už náznaky prechodu od hľadania arché po etickú problematiku a človeka. Toto obdobie trvalo od 5. –4. storočie p.n.l. a hlavnými filozofmi boli Sokrates, Platón a Aristoteles.
  3. Poklasické obdobie(4. sto­ročie p.n.l. – 5/6. storočie n.l.): bolo charakteristické zmenou charakteru filozofie, kde sa do popredia dostáva etická problematika, vyzdvihnutie múdrosti a na prvom mieste je človek až potom arché.
  • Druhou etapou je stredoveká filozofia ktorá trvá až do roku 1517 a vyvíja sa na pozadí náboženskej viery v zjavenie. Rozvíja sa na pozadí antiky(Platóna a Aristotela).

STREDOVEKÁ FILOZOFIA

  1. patristiku – kde sa do priameho protikladu dáva filozofia a teológia a hlavným predstaviteľom bol Aurelius Augustinus
  2. scholastiku – tu dochádza k sporu medzi filozofiou a teológiou, sporom o univerzálie, hlavným predstaviteľom bol Tomáš Akvinský.
  • Ďalej je to novoveká renesančná filozofia, ktorá sa usiluje o znovuzrodenie klasickej antickej vzdelanosti, lipne na dogmách. Dochádza k rozvoju filozofie – Mikuláš Kuzánsky, novovekej prírodovedy – Newton, náboženstva – Luther, Kalvín, Zwingli, Morálky a etiky – Rotterdamský, de Montaigne, Štátu a práva – Machiavelli, Bodin, Grotius, Morus a Campanella.

KLASICKÁ NOVOVEKÁ FILOZOFIA SA DELÍ NA DVA ZÁKLADNÉ PRÚDY

  1. empirizmus, ktorého základ je postavený na empírii, čiže skúsenosti, kde skúsenostné poznanie má pôvod v zmysloch a vnemoch, predstaviteľ a zakladateľ bol Francis Bacon, a racionalizmus – ktorý za jediné spoľahlivé východisko poznania považuje rozum a zakladateľom bol René Descartes.
  2. osvietenstvo, ktoré je historicky späté s prekonávaním feudálneho zriadenia. Nadväzovalo na empirizmus ale i na racionalizmus, predstaviteľmi boli: Voltaire, Montesque, Diderot, Rousseau.
  • Klasická novoveká filozofia vrcholí v nemeckom klasickom idealizme, ktorý inovoval tému rozumu, sem patrí Hegel a Kant.

PO KLASICKÁ FILOZOFIA 19. STOROČIA SA DELÍ NA

  1. scientistické – pozitivizmus, marxizmus a novokantovstvo
  2. antropologické smery – náboženská filozofia existencie, voluntaristický iracionalizmus, voluntaristická filozofia života a filozofia života. Toto obdobie charakterizujú filozofi ako Auguste Comte, Marx, Kierkegaard, Schopenhauer, Nietzsche.

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.