Prírodné pomery Austrálie a rozdelenie Oceánie

Austrália

• najmenší svetadiel, skladá sa z pevninovej Austrálie a ostrovnej Oceánie, tvorenej ostrovmi v Tichom oceáne

Povrch

• Západoaustrálska plošina – ploché tabule s nadmorskou výškou 300m a vyvýšené časti (MacDonellove vrchy, Musgravove vrchy, Ayersova skala – najväčší skalný monolit na svete)
• Stredoaustrálska panva – plochá nížinná krajina s nadmorskou výškou do 100m, s rozsiahlymi artézskymi panvami bohatými na zásoby podzemnej vody
• Veľké predelové vrchy (Austrálske Kordillery) – vrásové pohoria s nadmorskou výškou 900–1000m, v južnej časti sa nachádza najvyššie austrálske pohorie Austrálske Alpy (Mount Kosciusko – 2228 m)
• paralelne s východným pobrežím sa tiahne najväčší koralový útes – Veľká koralová bariéra (2300 km)

Vodstvo

• riečna sieť je slabo rozvinutá, väčšina územia je bezodtoková
• najvýznamnejšia je rieka Murray-Darling a jej prítoky, ktoré poskytujú vodu na zavlažovanie pôdy
• podzemná vody artézskych panví je dôležitá pre chov dobytka v suchých oblastiach
• na juhu Austrálie ležia soľné jazerá (Eyrovo j.), ktoré v obdobiach sucha strácajú väčšinu vody

Podnebie

• mení sa s geografickou šírkou od tropického na severe cez subtropické až po miernemu na juhu
• takmer celá Oceánia patrí to tropickej oblasti s teplotami vyše 25° C a vysokými zrážkami
• stred Austrálie zaberajú púšte a polopúšte (Veľká piesočná púšť, Veľká Viktóriina púšť, Gibsonova púšť)
• na juhu je mierne a premenlivé podnebie s prevažne zimnými dažďami a letnými požiarmi
• podnebie výrazne ovplyvňuje oceán a jav El Niňo

Rastlinstvo a živočíšstvo

• typické sú eukalyptové lesy, sever pokrýva tropický prales
• endemiti: kengura, vtákopysk, koala, emu, kivi, pes dingo

Havajské ostrovy

• súostrovie 19 sopečných a koralových ostrov v Polynézii v tichom oceáne
• vznikli sopečnou činnosťou
• morské dno pod ostrovom je takmer rovné, tvorené tuhou zemskou kôrou, tu dochádza k úniku lávy z morského dna, čo viedlo k vzniku ostrovov
• oceánske dno pod ostrovom Havaj je najhorúcejším miestom na svete; havajskej sopky sú vyššie ako Himaláje (Mauna Loa – 9200 m)

Ostrovy Mikronézie

• skupina ostrovov, leží medzi Filipínami, Indonéziou, Polynéziou a Melanéziou
• koralové útesy tvorené koralovými polypmi (Marshallove ostrovy, Gilbertove ostrovy)
• atoly vznikajú postupnou premenou podmorských sopiek, po erupcii sopky sa časť z nej vynorí až nad morskú hladinu – vznikajú sopečné ostrovy, erózia spôsobuje, že sa sopečný útes začne rozpadávať a ponárať do vody, postupom času ostrov zmizne pod vodou a na hladine ostane len koralový prstenec

Nová Guinea

• kontinentálny ostrov, patrí do Melanézie
• sú vlastne súčasťou pevniny oddelenou plytkým šelfovým morom
• majú stavbu podobnú blízkemu kontinentu
• vypĺňajú ich staršie vrásové pohoria a na ich stavbu sa podieľa dávna aj súčasná sopečná činnosť