Vývoj v ČSR od Mníchovskej dohody po vyhlásenie slovenského štátu

MNÍCHOVSKÁ DOHODA

• 29. – 30. 9.
• uskutočnenie politiky štyroch veľmocí (Mussolini)
• zišli sa zástupcovia 4 štátov (Taliansko – Mussolini, Nemecko – Hitler, Anglicko – Chamberlain, Francúzsko – minister zahraničných vecí Daladier), aby vyriešili sudetonemeckú o­tázku
• ČSR dostane ultimátum:
  • do 10 dní musí celé sudetské územie vysťahovať, ale všetku vojenskú techniku tam musí nechať
  • všetci Nemci musia byť prepustení z úradov a z väzení, aby mohli ísť do Nemecka
  • niektoré obce si ešte môžu vybrať, či chcú patriť k ČSR alebo k Nemecku
  • do 3 mesiacov si musí vyriešiť svoje spory s Maďarskom a Poľskom
  • západné štáty toto spravili, aby predišli vojne, stále dúfali, že Hitler sa zastaví
  • Beneš nakoniec prijme Mníchovskú dohodu a 5. 10. odstúpi a odletí do Londýna
  • 30 000 ľudí sa muselo odsťahovať z pohraničných území – nespokojnosť
• 6. 10. – HSĽS vyhlási v Žiline autonómiu v rámci ČSR (iba 4 spoločné ministerstvá – vojny, telekomunikácií, zahraničia a financií), predsedom slovenskej 5-člennej vlády sa stane Jozef Tiso
• neskôr je Slovensko uznané aj medzinárodne
• 10. 10. – Komárno – diskusia o južných územiach s Maďarskom:
• Maďari chcú, aby sme im odovzdali všetky obce, v ktorých žije nad 50 % Maďarov podľa sčítania z roku 1910
• Slováci s týmto nesúhlasia, chcú to spraviť podľa nového sčítania (1934)
• nedohodnú sa – Viedenská arbitráž
• Viedenská arbitráž – Ribenttrop (nemecký predseda vlády) + Ciano (minister zahraničných vecí Talianska) – nadiktujú nám, ktoré územia máme odovzdať Maďarom
• u nás i v Čechách sú postupne rušené všetky strany, zostane iba HSĽS u nás a Národní sjednocení v Čechách
• Emil Hácha bol zvolený za prezidenta ČSR, Rudolf Beran (Národní sjednocení) sa stal ministerským predsedom ČSR
• december – rokovanie o rozpočte v ČSR → spory a problémy

1939

• aktivizujú sa radikáli z HSĽS (Vojtech Tuka, Alexander (Šaňo) Mach (veliteľ Hlinkových gárd), Ferdinand Ďurčanský), chcú nielen autonómiu, ale aj samostatnosť
• Nemcom to vyhovuje, Slovákom hovoria, že na tom nie je nič zlé, a Čechom, že majú v republike znova bordel a mali by si upratať
• Marcový víchor – nemecký plán – aktivity pripravené na marec v súvislosti so samostatnosťou Slovenska
• 10. 3. – Homolov puč (reakcia českej strany na radikálov) – hlavní slovenskí radikáli sú zatknutí, Jozef Tiso je odvolaný a predsedom vlády sa stáva Karol Sidor
• 12. 3. – Ferdinand Ďurčanský vyhlási z rakúskeho rádia Slovensko za samostatnú republiku a pošle telegram Nemcom, aby uznali Slovensko
• Karol Lidor túto správu nepotvrdí, Nemci odídu do Bánoviec za Tisom, zoberú ho do Berlína (13. 3. je už tam)
• Tisovi dajú na výber – buď vyhlási samostatný slovenský štát alebo bude ČSR obsadená Poľskom a Maďarskom
• Tiso odmieta, nakoniec dostane odklad do 14. 3. – zatelefonuje na Slovensko, aby sa zišlo mimoriadne zasadnutie parlamentu, cestuje na Slovensko, v parlamente prednesie poslancom rovnaké možnosti, aké boli dané jemu, poslanci ani nehlasujú, jednohlasne potvrdia vznik samostatného Slovenska povstaním (myslí sa ako zo stoličiek) (toto „hlasovanie“ sa nazýva aklamácia)
• 14. 3. – Emil Hácha je zavolaný do Berlína, má podpísať žiadosť o vojenskú pomoc od Nemecka, dostane porážku, nadopujú ho a podpíše
• 15. 3. – Nemci vstupujú na územie ČSR, je vyhlásený Protektorát Čechy a Morava (protektorát znamená, že sú v Čechách aj české aj nemecké úrady a sily, ale rozhodujúce slovo majú nemecké)