30. roky 20. storočia

vo Veľkej Británii prebiehajú národno-oslobodzovacie boje- Kanada, Austrália, Nový Zéland (dostal pozíciu domínia)
Francúzsko upadá, napätie s V.B. (V.B. nesúhlasila s riešením Porúrskej krízy, zblížila sa s Nemeckom)
nové štáty po vojen- zaostalé, veľa národnostných menšín (Poľsko, Rumunsko, Juhoslávia)- bojujú o hranice (riešila to SN národnostným zákonom)

HOSPODÁRSKA KRÍZA

liberálna ekonomika – silnejšia firma likviduje slabšiu (integrácia)
priemyselná revolúcia – zavádzanie strojov
vznik kartelov (monopoly) – spojenie viacerých firiem do jednej veľkej firmy s lpšou technikou, potrebujú menej ľudí, tovar potom nemá kto kupovať
politika izolacionizmu v USA – colná bariéra
Neskúsenosť USA s burzovým podnikaním
návrhy na jej riešenie:
- plánovanie výroby (kríza nebola v socialistických štátoch)
- Keynes – ekonomická rovnováha nie je súčasťou liberalizmu, ale treba o ňu dbať- štát by mal do ekonomiky zasahovať a podporiť spotrebu (ovplyvnená je tým aj Amerika – Rooswelt použije jeho model, začne bdovať priehrady, diaľnice- financuje to štát- New deal (nový údel)
návrhy riešenia ekonomických problémov:
- Briand-Kellogov pakt
1932–1933 – v Ženeve obnovená konferencia o odzbrojení – návrh na rovnaké množstvo odzbrojených zbraní, pretože sa nevedeli dohodnúť (nedodržané Hitlerom, odvolal svojich ľudí z konferencie)
2. vlna nástupu fašizmu (Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Pobaltské štáty)
demokratickými štátmi v Európe ostávajú iba ČSR, Francúzsko, Anglicko a Švajčiarsko

Mandžusko:
- spor medzi Čínou a Japonskom
- Japonsko si podmaní Mandžusko, je vyhlásené za agresora, ale nie je proti nemu nič podniknuté
Etiópia – Taliansko ju dobylo
Španielsko (Európa):
- fašisti (generál Franco) tu bojujú za znovuzískanie moci od komunistov (jeho jednotky – falangy)
- dostanú vojenskú pomoc od Nemcov a Talianov (Hitler si skúša svoju novú techniku)
Spoločnosť národov (Nemecko a Taliansko v nej nie sú) odmietne ísť na pomoc, vyhlási, že je to vnútorná záležitosť Španielska
reakcia niektorých ľudí – odídu bojovať za ľudový front

appeasementská politika – nie veľmi vhodná
kolektívna bezpečnosť:
1919 – vzniká komunistická internacionála
1935 – cieľom komunistov nie je vyvolať socialistickú revolúciu, ale boj proti fašizmu – majú sa spojiť so všetkými demokratickými stranami a nedovoliť fašistom, aby sa dostali k moci
má byť vytvorená spoločná komunisticko-demokratická kandidátka, ktorá má zvíťaziť, nájsť si ďalšiu krajinu, v ktorej to dopadlo podobne, podpísať s ňou spojenecké zmluvy (→ kolektívna bezpečnosť)
vyhlási politiku kolektívnej bezpečnosti
komunistom sa podarilo vyhrať iba vo Francúzsku a v Španielsku (v ČSR aspoň nezvíťazili fašisti)
politika štyroch veľmocí – návrh Mussoliniho – riešiť problémy medzi štátmi nemá Spoločnosť národov, ale zástupcovia Nemecka, Anglicka, Francúzska a Talianska (realizácia – Mníchov 1938)
máj 1935 – Trojzmluva:
- Francúzsko, ZSSR a ČSR podpísali zmluvy o vzájomnej ochrane
- Francúzsko príde na pomoc, iba ak ZSSR a ČSR nevyprovokujú vojnu
- ČSR – ZSSR nám môže pomôcť, iba ak ho zavoláme a iba ak u nás budú už Francúzi (strach – uznali sme ZSSR až 1934)

apríl – Nemci chcú vytvoriť koridor cez Poľsko a pripojiť slobodné mesto Gdansk, Poliaci nesúhlasia sú hrození Nemcami
apríl – Mussolini obsadí Albánsko (je pripojené k Taliansku)
jar – zmluva medzi Poľskom, Francúzskom a Anglickom o pomoci Poľsku; neskôr sú uzavreté podobné zmluvy s Rumunskom a ZSSR
23. 8. – Ribbentrop-Molotov pakt medzi Nemcami a Rusmi o neútočení; tajné dodatky:
rozdelenie Poľska na tri časti (nemeckú, ruskú a generálny guvernát)
Nemci nebudú protestovať, keď si Rusi budú rozširovať západné hranice
útok na Poľsko (Fallweiß):
- Nemci prezliekli svojich väzňov za poľských policajtov a poslali ich zaútočiť na poľský vysielač ⇒„nestabilita“
- 1. 9. – Nemci útočia na Poľsko
- 3. 9. – do vojny sa zapájajú Francúzsko a Anglicko, ale nič nerobia (vojna v sede, podivná vojna)