Tvar, veľkosť a pohyby Zeme, ich dôsledky

Aristoteles – Zem má guľovitý tvar
Isaac Newton – Zem je na póloch sploštená
geoid – guľovitý tvar Zeme
dôsledky guľovitého tvaru Zeme: – menší uhol dopadu slnečných lúčov od rovníka k pólom  nerovnomerné rozloženie slnečného žiarenia a nerovnomerné zohrievanie zemského povrchu
- vznik teplotných, zrážkových a podnebných pásiem, špecifických vzduchových hmôt a frontov
- pásmovitosť celej krajinnej sféry – pôdneho krytu, rastlinstva a živočíšstva

Zem vykonáva súčasne 2 pohyby:
1. obeh okolo Slnka
2. rotácie okolo vlastnej osi

Zem obieha okolo Slnka po elipsovitej dráhe – orbite proti smeru hodinových ručičiek
rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy Zeme k Slnku
v aféliu (odslní) je Zem od Slnka najďalej a obieha najpomalšie (2.7)
v perihéliu (príslní) je Zem k Slnku najbližšie a obieha najrýchlejšie (1.1)
priemerná rýchlosť obehu je 29,76 km/s
čas obehu je 365 dní 5 hodín 48 minút 45,7 sekúnd – tropický rok
skutočné pohyby Zeme vníma človek ako zdanlivé pohyby Slnka po kružnici – ekliptike
jarná a jesenná rovnodennosť- 21.3 a 23.9, póly sú rovnako vzdialené od Slnka a Slnko dopadá kolmo na rovník
severný pól je k Slnku priklonený najviac 21. júna, kedy lúče dopadajú kolmo na obratní Raka (23,5° s.š)- letný slnovrat, severný pól je od slnka odklonený najviac 21. decembra , lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (23,5 ° j.š) – zimný slnovrat
dôsledky: striedanie ročných období, dlhšie a menej teplé letá na severnej pologuli a kratšie a teplejšie letá na južnej pologuli, rôzne dĺžky trvania polárneho dňa na severnej a južnej pologuli

os nie je kolmá na rovinu obehu, ale zviera s ňou uhol 66,5°
čas otočenia Zeme je 23 hodín 56 minút a 4 sekundy – hviezdny deň; slnečný deň – 24 hodín
Zem sa točí zo Z na V, čo sa javí okolo pohyb Slnka od V na Z
Zem rotuje rýchlosťou 15° za hodinu  24 časových pásiem
cez 180. poludník prechádza dátumová hranica
dôsledky: striedanie dňa a noci

okrem slnka pôsobí na Zem svojou príťažlivou silou aj Mesiac
Mesiac nemá vlastný zdroj sveta, len odráža slnečné žiarenie
vplyv príťažlivej sily Mesiaca sa na Zemi prejavuje v podobe pravidelných deformácií tvaru Zeme – príliv a odliv
príliv a odliv sa vystrieda 2× za deň, príčinou je súčasné vzdúvanie oceánu na privrátenej strane k Mesiacu v dôsledku príťažlivosti a na odvrátenej strane v dôsledku odstredivej sily
na príliv a odliv pôsobí aj Slnko, ale oveľa menšou silou ako Mesiac
ak je Slnko a Mesiac v jednej rovine zo Zemou ich sily sa znásobujú a vzniká skočný príliv – každých 15 dní a ak Mesiac nie je v jednej rovine so Slnkom vzniká hluchý príliv
význam: príliv umožňuje plávať lodiam hlboko do vnútrozemia (Londýn, Rotterdam), hydroelektrárne