Vznik kresťanskej filozofie, A. Augustín

STŘEDOVEKÁ FILOZOFIA

stredovek – pomenovanie z latinčiny media aetas- hľadanie názvu medzi obdobím antiky a renesanciou

STREDOVEK

mínusy – temný stredovek – vplyv cirkvi v rôznych oblastiach, inkvizície (forma stredovekého súdnictva), prenasledovanie ľudí
plusy – rozvoj školstva (monopol na vzdelávanie mali kláštorné školy), rozkvet ľudovej slovesnosti, vznik miest, výstavba hradov)

Stredovek trval od 313 (Milánsky edikt- zrovnoprávnené kresťanstvo v Rímskej ríši)/325 (koncil v Nice- stanovil základy viery)/380 (vyhlásenie kresťanstva za štátne náboženstvo)/476 (zánik Západorímskej ríše dobytím Ríma)/529 (zatvorenie Platónskej Akadémie cisárom Justiniánom), do 1452 (vynájdenie kníhtlače Gutenbergom)/ 1492 (objavenie Ameriky Kolumbusom)/ 1517 (vystúpenie Martina Luthera)

stredoveké myslenie sa rozvíja na pozadí antiky (Platónov svet ideí, Aristotelova metafyzika, novoplatonizmus, stoici) a náboženskej viere v zjavenie
stredovekú filozofiu môžeme charakterizovať ako filozofiu kresťanskú (zároveň s ňou sa rozvíja aj filozofia islamská a v menšej miere aj židovská); filozofia je najväčšmi náboženská a etická
v porovnaní so svetonázorom pochádzajúcim z nebeského zjavenia Ježiša Krista pripadala múdrosť tohto sveta ako bláznovstvo- kresťanstvo na tomto stupni pohŕdalo svetskou múdrosťou a prízvukovalo len vieru; neskôr, keď vstúpili do kresťanstva aj vzdelanejšie vrstvy, zmenil sa postoj k filozofii, odpor nielenže mizol ale filozofia začala vstupovať do služieb teológie
kresťanstvo odvrátilo pozornosť človeka od prírody a obrátilo ju k Bohu – hlavnou filozofickou disciplínou sa stáva metafyzika a hlavným poznávacím princípom sa stáva viera v zjavenie
k štyrom antickým cnostiam (múdrosť, statočnosť, umiernenosť a spravodlivosť) pribúdajú nové kresťanské cnosti: viera, nádej a láska

DELENIE STREDOVEKEJ FILOZOFIE

patristika – obdobie cirkevných otcov (2.-7. storočie n.l.), ktorej predstaviteľmi sú: Tertulianus, Origenes, Ambrosius, Hieronymus, Gregor Veľký, Aurélius Augustín
scholastika – filozofia rozvíjajúca sa hlavne na univerzitách a cirkevných školách
raná scholastika – spor realizmu a nominalizmu; 11.-12. storočie n.l.
vrcholná scholastika – 13. storočie n.l.; Albert Veľký, sv. Tomáš Akvinský
neskorá scholastika – 14.-15. storočie; Roger Bacon, Jan Duns Scotus, Wiliam Occam

PATRISTIKA

názov je odvodený od pojmu páter= duchovný otec; učenie svätých otcov (nasledovníci učenia Ježiša a apoštolov) podčiarkujúce Boha, pokoru pred Bohom; filozofický vplyv myšlienok Sokrata, stoikov a Platina
ústredná myšlienka: „Pochop, aby si uveril, a ver, aby si pochopil.“

AURÉLIUS AUGUSTÍN

najhlbší mysliteľ, najvýraznejšia osobnosť patristiky, kňaz, biskup, filozof, preklenul priepasť medzi filozofiou a náboženstvom
prešiel zložitou cestou života (od zlodeja, bohéma vyznávajúceho len svetské radovánky, až k človeku oddanému Bohu)
prerod nastal symbolicky, keď mal 33 rokov; bol známy schopnosťou duchovej intuície, širokou rozhľadenosťou, pružnosťou myslenia
jeho matka – svätá Monika, kresťanka, otec bol pohan
jeho názory boli spočiatku veľmi vzdialené od kresťanstva
napísal dielo Vyznania (= Confessionnes) – úprimná spoveď o dôležitých zmenách v jeho živote, o boji s vlastnými emóciami a slabosťou, o hľadaní pravdy, čo zároveň tvorí podstatu jeho samotnej filozofickej koncepcie
filozofiu chápal ako lásku k múdrosti, tvoril filozofiu pre teológiu
jeho filozofia nasmerovaná na poznanie najvyššieho bytia = Boha
proces poznávania prebieha cez ľudské vnútro (zlomový moment v dejinách filozofie)
vnútornými pochybnosťami sa začína filozofické myslenie
každý, kto si uvedomuje, že pochybuje, uvedomuje si niečo pravdivé a zároveň nadobúda istotu toho, čo si uvedomuje
„Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra, tam prebýva pravda“ – pravdu nemožno nájsť mimo človeka
idey = pravzory všetkého bytia- najprv sú v mysli Boha a potom podľa nich je stvorený svet – svet = obraz a uskutočnenie týchto pravzorov
najvyššou duchovnou bytosťou je človek, svojou dušou podobný Bohu
predmetom skúmania bol Boh (absolútna pravda, krása, dobro) a jednotlivý človek ako Božie stvorenie
človek sa skladá z tela a z nadradenej duše; pamäť, vôľa a rozum sú tri mohutnosti duše – sú obrazom božej Trojice (Otec. Syn, Duch Svätý) – je to jedným z dôkazov Božej existencie
ďalšie dôkazy Božej existencie: samotná zložitosť človeka je dôkazom
otázka dobra – pre každého môže znamenať dobro niečo iné, musí existovať všeobecné meradlo dobra a to je Boh
známa je jeho odpoveď na otázku Kto je Boh? – „Viem, keď mám povedať, neviem“
otázky etiky: riešil pojem lásky, láska k Bohu – „Miluj a konaj, čo chceš“
učenie o predestinácii (predurčenosti)
jeho koncepcia dejín (prvýkrát sa objavila teória dejín vo filozofii)- celé dejiny sú bojom dobra a zla
- začiatok dejín bol pád anjelov, anjeli mali možnosť voľby, niektorí si zvolili zlo a odklonili sa od Boha
- stred dejín je príchod Ježiša, vykupiteľa ľudstva, ktorý bol prejavom Božej lásky k ľuďom
- koncom dejín je koniec boja Božej ríše s ríšou diabla, definitívne víťazstvo dobra, konečný návrat všetkého bytia k Bohu
- Božia ríša je láska k bohu, k blížnym, prekonanie egoizmu a ríša diabla je sebeláska, pýcha a sebectvo