Porovnanie filozofie Johna Locka, Georgea Berkeleya a Reného Descartesa

JOHN LOCK

  • lekár, filozof, zakladateľ systematickej teórie poznania, predstaviteľ senzualizmu
  • senzualizmus : jedna z foriem empirizmu, podľa ktorej jediným zdrojom poznania sú pocity, z ktorých vzniká skúsenosť.
  • zlom v jeho živote spôsobilo zoznámenie s grófom Shafteburym (jeho liberálne a demokratické myšlienky mali ohlas v Európe i v Amerike).

ROZPRAVA O ĽUDSKOM ROZUME

  • hlavné dielo J. Locka, odpovedá ním na dve zásadné otázky :
    1. Ako sa predstavy a pojmy dostávaj do vedomia človeka?
    2. Môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám hovoria zmysli?
  • pojmy, idey, ktoré boli dané vždy, všade a všetkým neexistujú, teda neexistujú vrodené idey, celý obsah vedomia pochádza zo skúseností: „ Nič nie je v rozume, čo b predtým nebolo v zmysloch.“
  • Tabula rasa
    • naše vedomie je pri narodení nepopísaná doska, počas života sa zapĺňa skúsenosťami, vidíme, cítime, počujeme…
    • tak vznikajú jednoduché zmyslové vnemy, ktoré sa spracovávajú pomocou mentálnej činnosti: uvažovania, pochybovania, chcenia a viery, tým sa tvoria reflexie.

Z hľadiska pôvodu rozlišujeme pocit a reflexiu Z hľadiska zložitosti sa idey delia na jednoduché a zložené

  • idea = obraz v mysli, pojem vytvorený na základe skúseností
    • Jednoduché idey: neobsahujú v sebe nič okrem jednoduchého vnemu, vnímame tvar niečoho, nejakú vôňu , prijímame to pasívne.
    • Zložené idey: vytvárame ich aktívne, pomocou rozumu kombinujeme jednoduché idey, vznikajú pojmy.
  • Je svet skutočne taký, ako ho vnímame? – ďalší problém, v tejto súvislosti Locke hovoril o prvotných a druhotných zmyslových kvalitách.
    • Prvotné kvality: hmotnosť, forma, rozmery, pohyb, adekvátne pocity, objektívne informácie
    • Druhotné kvality: farba, vôňa, chuť, zvuk , subjektívny charakter, ich dôveryhodnosť kle­sá.
  • Teória prenášania ideí prostredníctvom slov: Slová suplujú idey, sú významovo prepojené, slovo má vo vedomí vyvolať počúvajúceho obdobnú ideu, aká sa nachádza v mysli hovoriaceho.
  • ako prvý prišiel s myšlienkou rozdelenia štátnej moci: zdôrazňuje, že zákonodarná a výkonná moc nemôžu byť sústredené v rukách jedného človeka, tak sa dá vyhnúť tyranii a vytvoriť predpoklady na demokratický systém.
  • zástanca idey prirodzeného práva, bránil názorovú slobodu a toleranciu
  • presadzoval požiadavku náboženskej znášanlivosti, zrovnoprávnenie pohlaví
  • v otázkach Boha zastáva deistického stanovisko, verí v existenciu Boha, ale svoju vieru nespája s konkrétnym náboženstvom.

GEORGE BERKELEY

  • írsky filozof, empirik, predstaviteľ subjektívneho idealizmu, teológ, misionár
  • chcel nahlodať spochybnením materializmu, ktorého podstatou je hmota, Berkeley hovorí o hmote ako úplne všeobecnom a abstraktnom pojme, tvrdí, že v zmyslovej skúsenosti hmote nič konkrétne nezodpovedá, tým nemá opodstatnenie celá materialistická filozofia.
  • vychádza z učenia J. Locka, obraz sveta získavame cez zmyslovú skúsenosť, ale nepoznávame priamo, vonkajší objektívny svet, ale iba naše idey, veci sú len kombináciou našich pocitov, obsahy nášho vedomia.
  • zastáva stanovisko, že všetky kvality sú subjektívne, pretože hmotný svet neexistuje mimo nášho vedomia.
  • „ Byť znamená byť vnímaný.“ – jeho výrok vyúsťuje do solipsizmu, neexistuje nič okrem môjho ja, všetko vzniká a zaniká spolu so mnou – subjektívny idealizmus.
  • Solipsizmus by mohol znamenať popretie existencie všetkého, dokonca aj ostatných ľudí, Berkeley tieto možné nezhody vysvetlil cez osobu Boha, všetky naše idey majú príčinu mimo nášho vedomia, táto príčina nie je látkovej povahy, ale ide o pôsobenie Božej sily, Boh je prítomný vo vedomí každého človeka a vyvoláva rozmanitosť ideí a vnemov, čiže vnímajúce subjekty sú prevýšené mysliacim duchom, vyšším vnímateľom, Bohom, ktorý je príčinou a zároveň zárukou všetkého, čo existuje, všetko existuje ako idea v Božej mysli.
  • nastolil otázku objektívneho a subjektívneho aspektu v našich pocitoch.

RENÉ DESCARTES

  • významný francúzsky filozof a vedec, predovšetkým matematik, fyzik, balistik
  • zakladateľ novovekého racionalizmu, nadväzuje na líniu vyhranených racionalistov: Sokrates, Platón, Augustín.
  • jeho filozofia znamená zásadný obrat v histórii európskeho myslenia – začiatok novovekej filozofie subjektivity.
  • pochádzal zo starej šľachtickej rodiny
  • nová metóda poznania
  • spoľahlivosť nášho poznania
  • dualizmus
  • podobne ako Bacon snaží sa Descartes vypracovať metódu novovekej vedy, ktorá sa opiera o racio a myšlienkovú operáciu dedukciu, celý systém filozofie musí prejsť zmenou.
  • „Myslím, teda som“ (Cogito ergo sum) – prichádza k záveru, že o všetkom na svete sa dá pochybovať.
  • rozum je tak jediné kritérium pravdivosti
  • pri poznávaní je nutné dodržiavať presný postup a zásady, ktoré zhrnul v útlom dielku

ROZPRAVA O METÓDE

  1. správne sú len tie poznatky, ktoré rozum uzná za správne
  2. zložitý problém sa ľahšie vyrieši, keď sa rozdelí na časti
  3. treba postupovať od jednoduchších problémov k zložitejším
  4. rozumné a praktické je robiť si zápisky, prehľady o postupe.
  • z myšlienky „Myslím, teda som“ vychádza i jeho dualistická ontológia – uznáva existenciu dvoch substancií, hmotnej a nehmotnej ( telesnej a duchovnej), obe substancie majú svoju základnú vlastnosť, hmotná substancia – rozpriestranenosť, duchovná substancia – myslenie.
  • ontológia u Descartesa je i realistická – existuje bytie, ktoré sa rozprestiera mimo subjektu, je od neho nezávislé.
  • otázka Boha – poňatá filozoficky než teologicky, ako je nespochybniteľný akt myslenia, tak je nespochybniteľná existencia Boha, pretože predstava Boha sa nachádza v mysli človeka, tak nutne musí existovať táto dokonalá bytosť, ktorá je zároveň zárukou existencie hmotnej substancie.

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.