Osvietenstvo

myšlienkový smer 18. storočia; z Anglicka sa rozšíril do Francúzska, odtiaľ do Nemecka a do ďaľších častí Európy – išlo o celoeurópske hnutie, dokonca preniklo i na americký kontinent
prechod od feudalizmu k spoločnosti, v ktorej prevažovali záujmy buržoázie, meštianstva;
vyzdvihol sa človek osvietený rozumom, ktorý chce zmeniť svoj život aj celú spoločnosť.
heslo osvietenstva: Sapere aude! Maj odvahu používať svoj vlastný um!;
osvietenská filozofia nadväzovala na empirikov i racionalistov – pokusy syntetizovať oba smery do praktického zamerania filozofie
vzorom vedy bola mechanistická fyzika – išlo o snahu aplikovať zákony fyziky na iné odvetvia aj na spoločnosť
dôraz kladený na rozum – vzdelanie nielen pre jednotlivcov, ale vyzdvihovala sa potreba vzdelávania širokých más, v osvietenstve vznikla pedagogika ako veda
vzdelaním sa mal skvalitniť život jednotlivca i spoločnosti
aj náboženstvo malo byť prepojené s rozumom, oslobodené od svojvôle cirkvi, malo byŤ človeku nápomocné, nie jednotlivca spútavať alebo zastrašovať.
prístup k Bohu v osvietenstve bol väčšinou deistický
nesmrteľnosť duše sa viac vysvetľovala ako záležitosť rozumu, nie viery.
osvietenstvo bolo zároveň vzburou proti autoritám, spojenou s kritikou panovníka, šlachty, cirkvi
išlo o odpor voči absolutizmu a vyzdvihovanie myšlienky ľudskej slobody, rovnosti a demokracie.
osvietenskí myslitelia chceli stanoviť prirodzené práva ľudí, pretože im prislúchajú, narodili sa ako ľudské bytosti, nedotknuteľnosť jednotlivca bola napokon zahrnutá b Deklarácii práv človeka a občana.
objavili sa jedny z prvých aktivistiek v boji za práva žien, požadovali zlepšenie postavenia žien v rodine i v štáte.
návrat k prírode bola ďalšia charakteristická črta tohto obdobia; išlo o smerovanie k prirodzenému spôsobu života v súlade so zákonmi prírody; aj ľudský rozum sa chápal ako súčasť prírody, ktorá je dobrá, aj človek je od prírody vo svojej podstate dobrý
zdôrazňovalo sa, že prírodné národy, neovplyvňované civilizáciou, žijú šťastnejšie
dielo Encyklopédia s podtitulom Racionálny slovník vied, umení a remesiel – je symbolikou osvietenských snáh, vychádzalo v rokoch 1751–1772 v 28 zväzkoch; dielo bolo nebezpečné pre šľachtu i cirkev, niektoré zväzky zakázali;
Encyklopédia bola kolektívne dielo, iniciátorom a hlavným redaktorom sa stal Denis Diderot
Ďalšie diela: La Mettrie – človek stroj – nielen zviera, ale aj človek je stroj, ibaže zložitý a citlivý
Holbach – Systém prírody – zhrnutie materialistických názorov, klasický spis mechanistického materializmu, ktorý aplikuje i na živú prírodu, napríklad cez zákon zotrvačnosti vysvetľuje pud sebazáchovy u zvierat aj ľudí, zákonom akcie a reakcie objasňuje sympatie – antipatie.

CHARLES LOUIS MONTESQUIE

predstaviteľ francúzskych osvietencov, spolupodieľal sa na tvorbe Encyklopédie;
veľa cestoval; ťažisko jeho myslenia tvorí sociálna filozofia
Dielo: O duchu zákonov – pri tvorbe zákonov v štáte treba prihliadať na konkrétne demografické podmienky, na geografické podmienky, na tradície, na náboženské zvyklosti, na ochranu jednotlivca aj jeho majetku
podrobne rozpracoval trojrozdelenie štátnej moci, ktoré zaručí politickú slobodu;
panovník sa musí podriadiť právnym normám
je zástancom konštitučnej monarchie ako formy vlády.