Principát, situácia na Slovensku

ADOPTOVANÍ CISÁRI

(98–117)
Bol výborný vojvodca a pred svojím nástupom na trón bol miestodržiteľom provincie Germánia. Vo vnútornej politike rešpektoval senát, podporoval právo, stabilizoval financie a zabezpečil rozvoj ríše. V zahraničnej politike sa vrátil k výbojným vojnám a za jeho vlády dosiahla Rímska ríša svoj najväčší územ¬ný rozmach v histórii. Pripojil k nej Dáciu (dnešné Rumunsko), niektoré arabské územia na Blízkom východe, Arménsko a Mezopotámiu. Začal budovať rad pevností, ktoré mali chrániť rímsku hranicu, čím položil základy rímskej hranice známej ako Limes Romanus.

(117–138)
Zastavil ďalšie výboje a budoval Limes Romanus v Británii a pozdĺž Rýna a Dunaja. Limes tak tvoril hranicu medzi antickým svetom a „územím barbarov”, ako Rimania nazývali územia obývané germánskymi kmeňmi, ktoré dorážali na rímsku hranicu.

(138–161)
Hadriánov syn, je považovaný za jedného z najlepších rímskych cisárov. Pravdepodobne preto, lebo neviedol veľké vojny, ne¬robil významné reformy. Počas jeho vlády mali Rimania pomerne pokojný život, a mohli sa ven¬ovať zväčšovaniu svojho majetku.

(161–180)
Známy ako „filozof na tróne”. Napriek tomu, že sa viac chcel venovať filozofii, okolnosti ho donútili stráviť väčšinu svojho vládnutia vo vojenskom stane. Musel bojovať proti Partom, Sarmatom a Germánom. Najmä vojny s germán¬skymi kmeňmi Markomanmi a Kvádmi, známe ako markomanské vojny (167–180), priniesli Rimanom veľké straty. Jeho vojenské výpravy ho priviedli až na územie dnešného Slovenska, kde vo vojenskom tábore pri Hrone napísal dielo „Myšlienky k sebe samému1, patriace do stoickej filozofie. Jeho légie na prelome rokov 179–180 prezimovali pri dnešnom Trenčíne, v tábore s názvom Laugaricio.

(180–192)
Aureliov syn. Na rozdiel od svojich predkov, preslávil sa ako nerestník a tyran, a preto bol zavraždený.

Po zavraždení Commoda nasledovalo obdobie chaosu. Z bojov o trón vyšiel víťazne veliteľ légií v Panónii

(196–211)
Založil novú dynastiu -Severovcov. Ako skúsený vojak zreorganizoval armádu a umožnil v nej aj nerímskym obyvateľom ríše, aby sa stali veliteľmi, čím začal proces barbarizácie armády.

(211–217)
Snažil sa pokračovať vo výbojoch, ale bol zabitý veliteľom osobnej stráže Macrinom. Macrinus sa stal cisárom, ale o niekoľko mesiacov aj jeho vojaci zavraždili. Podobne dopadol Caracallov synovec Heliogabalus (218–222) a Alexander Severus (222–235), ktorým vymrela dynastia Severovcov.

Vládu prevzal vodca Alexandrových vrahov Július Verus Maximinus zvaný Trax. Ním sa začalo obdobie tzv. vojenských cisárov (235–284), počas ktorého sa vystriedalo 28 cisárov. Maximinus Trax bol prvým cisárom barbarského pôvodu. Nasledovalo obdobie úpadku ríše po všetkých stránkach, zastavené až v roku 284 nástupom cisára Diokleciána.

do strednej Európy prenikli Markomani a Kvádi pod vedením Marobuda
Rimania zriadili v Rakúsku provinciu Noricum, v Maďarsku Panóniu, na Slovensku Vanniovo kráľovstvo
Na Dunaji vytvorili rímsku hranicu Limes Romanus
Tábory:
Vindobodna – Viedeň
Carnuntum
Brigetio – JV od Komárna
Aquincum – Starý Budín
Gerulata – Rusovce
Kelemantia – Iža pri Komárne
vypukli markomanské vojny – Germáni proti Rimanom na čele s Markom Aureliom
Rimania obsadili južné Slovensko

vodovody, kanály (Cloaca maxima)
cesty (Via apia- najstaršia cesta, vviedla z Ríma do Capui)
amfiteáter (Koloseum – postavili ho Flaviovci)
štadióny, hipodrómy (Cirkus maximus – preteky s koňmi)
víťazné oblúky (Titov, Trajánov – opisujú scény z bojov)
obelisky (Trajánov stĺp)
Panteón (Chrám všetkých bohov)- nechal ho postaviť cisár Hadrián, je to najväčšia kupolovitá stavba starovekého sveta, priemer 44 m
Námestie Forum Romanum
Symbol Ríma – Vlčica – zachránila Romula a Rema, ktorí podľa legendy založili Rím