Porovnaj názory Rouseaua, Voltaira a Diderota

JEAN JACQUES ROUSSEAU

• osvietenec, sociológ, politický mysliteľ, teoretik pedagogiky, spolupracoval na niekoľkých zväzkoch Encyklopédie
• narodil sa v Ženeve, väčšinu života prežil vo Francúzsku, sirota, vzdelával sa samoštúdiom, všestranný, prešiel mnohými zamestnaniami, výstredný štýl obliekania, konfliktné správanie, množstvo mileneckých vzťahov, neochota starať sa o vlastné deti (umiestnil ich do sirotinca); napísal pedagogické dielo Emil alebo o výchove, kde zdôrazňuje potrebu viesť deti v súlade s prírodou a nepotláčať ich vlastnú prirodzenosť
• je jedným z najegocentric­kejších mysliteľov, všetko vidí a posudzuje cez seba
• ostro vystupuje proti materializmu a proti ateizmu aj proti oficiálnemu náboženstvu; jeho svetonázor sa blíži k deizmu, uznáva prirodzené náboženstvo, ktoré spája s uctievaním akejsi Najvyššej bytosti
• rozlišuje dva večné princípy existujúce vedľa seba:
  • aktívny Boh
  • pasívna hmota
• dušu považoval za nehmotnú substanciu
• v otázkach gnozeológie vychádza z empirizmu, poznatky sú prepojené s pocitmi, ktoré sú pravdivé
• aj v správaní dáva prednosť citom a pocitom pred rozumom, táto myšlienka je jedna z najpodstatnejších v jeho myslení
• napriek všetkým snahám osvietencom vyzdvihovať rozum a vedu Rousseau tvrdí, že práve tieto aspekty, ktoré znamenali pokrok, rozvoj kultúry a civilizácie, v konečnom dôsledku spôsobili úpadok mravov a sú príčinou ľudského nešťastia, odkláňajú človeka od prírody, od prirodzeného stavu, kde človek bol dobrý, konal v súlade so svojimi citmi
• súkromné vlastníctvo podľa neho zrodilo egoistické sklony u ľudí; spoločnosť sa diferencovala na chudobných a zámožných, tým zanikla prirodzená sloboda; začal sa boj o moc
• úplný návrat k prírode nie je možný, ale je možný návrat k prirodzenosti, predovšetkým pri výchove jednotlivca, pri postoji spoločnosti k ľuďom a rešpektovanie ich individuality a práv
• dielo: Spoločenská zmluva
  • požaduje štát založený na spoločenskej zmluve medzi občanmi a panovníkom, kde sa panovník bude starať o občanov ako otec o deti, v opačnom prípade ľudia majú právo zvrhnúť vládcu, vypovedať zmluvu, právo na revolúciu
  • občania sa dobrovoľne zaviažu k tomu, že sa budú vzájomne chrániť a upevňovať svoju slobodu a šťastie; v štáte nerozhoduje individuálna vôľa jednotlivcov
  • rozhoduje všeobecná vôľa, ktorá nie je jednoduchým spojením individuálnych vôlí, ale akýmsi zovšeobecnením toho, čo občania chcú
• „Sloboda je poslušnosť voči zákonom, ktoré sme si stanovili.“

FRANCOIS-MARIE AROUET-VOLTAIRE

• „Zvykol som si na neporiadok tela i duše.“
• neustále žil v rozpore s predstaviteľmi cirkvi aj svetskej moci, vyslúžil si za to niekoľkonásobné väzenie v Bastile, exil
• nútený pobyt v Anglicku mu bol prospešný
• Voltaira nadchol liberalizmus v tejto krajine, mohol porovnať, nakoľko absolutistické Francúzsko zaostáva v otázkach náboženských, politických, po návrate sa stal ešte kritickejší
• jeho diela boli označované za šialene odvážne, ateistické, škandalózne, mnohé boli zničené, spálené
• myslelo mu to aj ekonomicky; obchodoval s pančuchami, s hodinkami , s obilím, jeho slová: „ Peniaze sa musia hýbať, kto si ich necháva doma, je zlý občan aj zlý hospodár, keď ich doma nedržíme, prospievame sebe i vlasti.“
• nevytvoril originálnu filozofickú koncepciu, jeho filozofia je osvietenstvo v praxi, v tom sa skrýva podstata a sila jeho myslenia, ktorým bojuje za slobodu myslenia, za toleranciu, za mier, za šťastie človeka, za odstránenie nespravodlivosť, útlaku, za vyzdvihovanie racionálneho prístupu v akýchkoľvek otázkach: dôkaz – vlastné myšlienky Voltaira : „ Úlohou filozofov nie je ľutovať nešťastných, ale byť im užitočným.“
• Filozofické listy: prvé filozofické dielo Voltaira, prinášajúce konkrétne odporúčania na riešenie situácie vo Francúzsku:
  1. Osvojiť si pozitívne výdobytky Lockovej empirickej filozofie, ktorá neumožňuje bezhraničné špekulácie, ku ktorým skĺzava racionalizmus
  2. V oblasti vedy by mala byť smerodajná newtonovská mechanistická fy­zika
  3. V otázkach náboženstva uplatniť deistické stanovisko
  4. Riadiť sa princípom tolerancie, ktorý je základom spolužitia medzi občanmi, bojovať proti bezpráviu.
  5. Parlamentarizmus – najoptimálnejšia forma vlády, umožňuje spoluúčasť verejnosti na vláde, smeruje k demokracii.
• Dielo: Filozofický slovník
• prevládajú myšlienky pacifizmu; považuje vojny za najväčšie nešťastie ľudstva, za hrôzu, ktorá je nedôstojná pre človeka, problematiku vojnových konfliktov odhaľuje v širokých súvislostiach; armády sú podľa neho ťarchou pre ekonomiku štátu a nebezpečenstvom kruto obmedzujúcim slobodu občanov; je presvedčený, že zníženie stavu armád znamená zníženie počtu vyostrených konfliktov.

DENIS DIDEROT

• iniciátor a hl. redaktor Encyklopédie = hlava encyklopedistov
• syn obyčajného mešťana – nožiarskeho majstra
• študoval na cirk. školách
• po skončení štúdií chvíľu vykonával právnickú prax, väčšmi ho však lákala filozofia a prír. vedy – aby sa im mohol venovať, zarábal si ako prekladateľ
• 20 rokov života venoval tvorbe a vydávaniu Encyklopédie
• na pozvanie Kataríny II. žil rok v Petrohrade
• bol najvšestrannejším z franc. osvietenských materialistov
• ako filozof sa zaraďuje medzi mechanistických materialistov – za základ všetkého pokladal hmotu (neredukoval na materiálny základ všetko)
• prechod od nižších foriem hmoty (anorganických) k vyšším (organickým) a od nich k mysleniu je postupný
• pri zdôvodňovaní sv. názorov využíval najnovšie poznatky rodiacej sa biológie, fyziológie vnímania, medicíny
• vytvoril jeden z variantov vtedy rozšírenej koncepcie „oduševnenosti hmoty”, kt. bola novou podobou antického hylozoizmu
• spojitosť hmoty s pohybom považoval za samozrejmú, prechod „hmoty nemysliacej” na „hmotu mysliacu” považoval taktiež za samozrejmý
• súhlasil s princípom všeobecnej rovnosti ľudí, zároveň však poukazoval na význam individuálnych rozdielov (nadanie človeka…)
• román Jakub – fatalista – sproblematizoval tu možnosť aplikovať jednoznačný determinizmus na ľudské konanie
• filozof. próza Rameauov synovec – vtipne relativizoval vtedajší hodnotový systém a jednoznačný racionalistický výklad motívov konania jednotlivca
• východiskom a výsledkom jeho úvah bolo presvedčenie, že na nastolenie a rozvoj ozajstnej ľudskosti je nevyhnutná veda, osveta, tolerancia a demokratizácia spoločného zriadenia.