Dôsledky zámorských objavov

PRESUN OBCHODNÝCH CENTIER

spojený s krutosťou a vyhladením pôvodného obyvateľstva (preto Čína, Japonsko a Kórea obmedzili styky s Európanmi), nerovnomerný vývoj v Európe

Po dobytí ríše Aztékov sa do Európy dostalo veľké množstvo zlata – rozvoj hospodárstva

boli prejavom nespokojnosti rodiacej sa buržoázie a inteligencie so spoločenskými pomermi. V ekonomickej oblasti bolo snahou odstrániť feudálne prežitky ako avicitu, kráľovský monopol, poddanstvo, cechy, clá, mýta a pod. a umožniť akumuláciu kapitálu a zabezpečiť slobodný obchod. Filozofické úvahy renesančných a novovekých mysliteľov o prirodzených právach človeka (odmietanie stavovskej štruktúry), štát, ako produkt vôle ľudu (napr. Thomas Hobbes- pred vznikom štátu existoval stav absolútnej slobody, keď každý môže uplatniť svoje túžby a človek sa stáva človekom vlkom. Pud sebazáchovy prinútil človeka, aby sa vzdal časti svojej slobody a odovzdal ju do rúk vládcu. Postupne sa formuluje zmluvná teória, na ktorú nadviažu ďalší myslitelia ako John Locke alebo J.J. Rousseau). John Locke rozvíja svoje sociálno-politické predstavy ďalej a stane sa obhajcom teórie deľby moci a princípov liberalizmu. Presadenie konštitučných slobôd bude ďalším cieľom buržoáznych revolúcií. Filozofické názory presadzujúce požiadavku náboženskej znášanlivosti, ako aj predstava, že štát nemá zasahovať do cirkevných vecí a cirkvi nesmú vnucovať svoju vieru občanom sa stane ďalším cieľom revolúcií.Veľký význam revolúcií je v položení základov právneho štátu.

v Amerike kolonizátori zakladali plantáže a bane na drahé kovy, kde nútili pracovať domorodé obyvateľstvo- v niektorých oblastiach bolo Indiáni fyzicky vyhladení a tak začali dovážať černochov z Afriky, ktorých tam Európania vymenili za rum a bižutériu, potom doviezli do Ameriky, kde za nich od latifundistov dostali cukor, kávu, kakao a bavlnu – je to tzv. obchod po trojuholníku