Osvietenstvo

17.-18. storočie
kolískou je Anglicko, jeden z prvých zakladateľov je Francis Bacon
je to myšlienkový prúd, ktorého tvorcom je inteligencia bez rozdielu pôvodu, so všetkých spoločenských vrstiev
osvietenci sú presvedčení, že celý svet, aj ľudia sú rozumní
sú predstaviteľmi deizmu (Herbert zo Cherbury) – Boh stvoril svet, ale ďalej doň nezasahuje
združovali sa v slobodomurárskych lóžach, učených spoločnostiach (na vyššej úrovni sa na nazývali akadémie – Francúzska akadémia, Akadémia vied, akadémia v Berlíne – zakladateľ bil Leibniz)
odmietajú cirkev, ale nie sú ateisti
boli presvedčení, že osvetou dosiahnu lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť

ODMIETAJÚ REVOLÚCIU, NAVRHUJÚ CESTU REFORIEM

štátna správa – centralizovaná vláda, vzdelaní úradníci (Jožko II. rozdelenie na dištrikty)
armáda – zmodernizovať, vojenské školy, nemocnice
súd – zruší sa tortúra (mučenie), zákaz trestu smrti, exofo- právo na obhajcu
školstvo – štátne školy, Ratio educationis
náboženská reforma – cieľ je tolerancia (Jozef II, Fridrich II z rodu Hohenzolernovcov z Pruska, Ľudovít XIV. z rodu Bourbonovcov ruší nab. Slobodu, Peter Veľký a Katarína II. z rodu Romanovcov, José Emanuel I.- portugalský kráľ)

1751 vychádza Encyklopédia vied, umení a remesiel encyklopedisti: Denis Diderot, D´Alemberl, Rousseau, Voltaire, Locke, Hume, Montesque

Merkantilizmus – hlavný zdroj bohatstva je obchod, krajina má veľa a draho vyvážať a málo a lacno dovážať (merkantilisti: Colbert- minister financií Ľudovíta XIV.)
Fyziokrati – rozvoj poľnohospodárstva, Mária Terézia vydáva urbár
Anglickí ekonómovia – pracovná sila je zdroj bohatsva, preto trweba zruśiť nevoľníctvo (Smith, Ricardo)

rozvoj vied – astronómia, matematika, medicína, fyzika (Isaac Newton), mechanika
osvietenci verili v pokrok
panovník – má silnú moc, vládne absolutisticky, ale má svojich radcov, reformuje feudalizmus
potreba zrušiť nevoľníctvo