Situácia v ČSR v 30. rokoch 20. storočia

1934 – končí hospodárska kríza v ČSR, najviac postihnuté je Slovensko a sever Čiech (Sudety) – tu bolo najviac exportného priemyslu (textil, bižutéria, sklárstvo)
dôsledok krízy – rast revolučnosti a nacionalizmu

SUDETY

veľa Nemcov – ich reakcia na hospodársky dopad krízy a na Hitlerovo víťazstvo: preberajú Hitlerove myšlienky, vznikajú nemecké strany
štát zakáže tieto strany a myšlienky – zjednotenie strán do SdP (Sudetonemecká strana, Konrad Henlein)
15 % hlasov v celej ČSR vo voľbách 1935 (najviac zo všetkých strán)
Slovensko – HSĽS + SNS → Autonomistický blok (34 % hlasov na Slovensku vo voľbách 1935) – chcú vládu jednej strany, majú vlastné ozbrojené zložky (Rodobrana, neskôr Hlinkova garda)
vo voľbách 1935 sa nakoniec predsa len udržia demokratické sily (agrárnici v čele, hradná päťka), na čele vlády je Milan Hodža, v decembri podáva Masaryk demisiu a prezidentom sa stáva Eduard Beneš
nová vláda sa v prvom rade snaží vyriešiť hospodársku situáciu:
budovanie opevnení, komunikácií (Bohunín-Žilina-Košice) → ľudia dostanú prácu
zbrojiť – zbrojárske firmy v Martine, Dubnici, Považskej Bystrici → ľudia dostanú prácu
Baťa – stará sa o zamestnancov, stavia im byty (Partizánske), výroba chemických vlákien – vyrastie celé mestečko (Svit)
do r. 1937 sa však nepodarí vrátiť hospodárske ukazovatele na úroveň roku 1928
medzinárodná situácia je ťažká, ČSR chce dostať viac štátov do Trojzmluvy, ale nedarí sa im to; Spoločnosť národov nereaguje

v Karlových Varoch predloží Heleinova Sudetonemecká strana autonomistický program (v Sudetských oblastiach majú byť v štátnej správe len Nemci, sloboda hlásanie akejkoľvek teórie, …) – odmietnutý kvôli slobode hlásania akejkoľvek teórie (šírenie fašizmu)
Nemci v ČSR provokujú tunajšiu políciu, natáčajú filmy z bitiek a potom ich púšťajú v Nemecku

lord Runcinan (Anglicko) bol vyslaný, aby preskúmal situáciu okolo sudetských Nemcov, odporučil Prahe, aby prijala ich celý osembodový autonomistický program (zástupcovia HSĽS sa s ním chceli porozprávať o slovenskej autonómii, ale nebol ochotný – to nebola jeho úloha, na to bol nekompetentný)
reakcia Slovákov – manifestácia v Bratislave pri príležitosti 20. výročia Pittsburgskej dohody (až 100000 ľudí), Mamatej doniesol originál Dohody z Ameriky do Bratislavy

v Norimbergu je zjazd NSDAP, Henlein je vyzvaný, aby robil tvrdý nátlak na vládu ČSR, aby naďalej zvýrazňoval neschopnosť ČSR vyriešiť si sama problémy
koná sa puč na vyhnanie úradníkov a polície zo sudetonemeckých oblastí
20. 9. – abdikácia Milana Hodžu
23. 9. – generál Ján Syrový – všeobecná mobilizácia
25. 9. – Poľsko a Maďarsko vzniesli pozemkové požiadavky na Slovensko
29. – 30. 9. – Mníchovská dohoda: