ČSR - rok 1968

1963 tajomníkom ÚV KSS sa stal Alexander Dubček – kritika komunistického vedenia, prvé prejavy nesúhlasu
v apríli zjazd Zväzu slovenských spisovateľov – spisovatelia na čele s L. Novomeským kritizovali spôsob vládnutia KSČ, výsledkom bolo odvolanie Bacílka, Husák bol prepustený z väzenia
III. zjazd slovenských spisovateľov – Novomeský obhajoval popraveného Clementisa
I. zjazd slovenských novinárov
jún 1967 – IV. zjazd Zväzu slovenských spisovateľov – Ivan Klíma, Milan Kundera, Pavel Kohout, Václav Havel- požodavovali demokraciu a preto boli vylúčení zo strany nemohli písať, mnohí z nich emigrovali
prezident Antonín Novotný navštívil Slovensko v auguste 1967
Slovákov nemal príliš v láske, odmietol sa zúčastniť na kladení vencov na Národnom cintoríne…
členov Matice slovenskej označil za nacionalistov, lebo sa zaujímajú o zahraničných Slovákov
na zasadnutí ÚV KSČ sa otvorene začali kritizovať jeho metódy, tu vystúpil Alexander Dubček, Novotný ho však obvinil z buržoázneho nacionalizmu
Novotný dokonca požiadal o pomoc generálneho tajomníka ÚV KS Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva, ten to však vyhlásil za vnútornú záležitosť ČS
nespokojnosť s Novotného riadením sa prejavila aj na verejnosti
1968 na zasadnutí ÚV KSČ odvolali Novotného (ale len z funkcie tajomníka) a dosadili zástancu reforiem Dubčeka – začína Pražská jar
Antonín Novotný sa 22. Marca 1968 vzdal funkcie prezidenta
- Prezidentom sa stáva Ludvik Svoboda
- Predseda vlády Oldřich Černík
- Predseda Národného zhromaždenia Josef Smrkovský
- Tajomníkom KSS sa stal Vasil Biľak
apríl 1968 prijatý Akčný program
pripúšťal demokratizáciu KSČ
základné občianske práva
federalizácia
povolenie súkromného vlastníctva
zápas medzi umiernenými a radikálnymi komunistami však stále pokračoval
došlo k uvoľneniu – v literatúre, cenzúra, náboženská sloboda, obnovila sa činnosť Matice
vznikali protikomunistické organizácie Klub 231 – osoby odsúdené za politické zločiny (231 je paragraf podľa kt. boli súdení) KAN- klub angažovaných Nestraníkov
tieto demokratické kroky v ČS sa nepáčili Sovietskemu zväzu
v máji rokovali krajiny Varšavskej zmluvy v Moskve
uskutočnili vojenské cvičenie na čs území, čo bolo pohrozením pre ČS
Brežnevova doktrína – socialistické vymoženosti musí chrániť celá Varšavská zmluva
20.-21. Augusta 1968 – intervencia – prekročili vojská Varšavskej zmluvy (ZSSR, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a NDR) hranice ČS – išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od čias skončenia 2. svetovej vojny
proti intervencii sa postavila celá verejnosť, aj ÚV KSČ
Dubček, Smrkovský, Černík boli zatknutí a internovaní do Moskvy
26. Augusta bola nútená ísť do Moskvy delegácia na čele s prezidentom L. Svobodom a podpísať Moskovský protokol (diktát zo strany ZSSR)
zrušili sa výsledky XIV. mimoriadneho zjazdu a mala sa uskutočniť „normalizácia“
mali sa prepustiť osoby, kt. nepodporovali „vedúcu úlohu robotníckej triedy a KSČ“
ľudia, kt. sa podieľali na potlačení „kontrarevolúcie“ nesmeli byť z funkcií prepustení
Husák bol predstaviteľ „realistov“- ochotný podriadiť sa diktátu Moskvy, preto bol nahradená Dubčekom a stal sa tajomníkom ÚV KSČ
Národné zhromaždenie prijalo zákon o dočasnom pobyte sovietskych vojsk – na území ČSSR sa malo nachádzať asi 75000 vojakov
nastáva nová éra – normalizácia