Mikoekonomika, makroekonomika

EKONOMIKA

• cieľavedomá praktická hospodárska činnosť, ktorej cieľom je výroba, výmena, rozdeľovanie a spotreba materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb, pretože konečným cieľom každej ekonomiky je uspokojovanie určitých potrieb; tri základné otázky: čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať; hospodárenie, prax; rozhodovanie sa ktorú potrebu uspokojím prvotne
• delíme na:

MIKROEKONOMIKA

• cieľavedomá hospodárska činnosť jednotlivých hospodárskych subjektov, ktorými môžu byť podniky, firmy, individuálni podnikatelia i domácnosti

MAKROEKONOMIKA

• cieľavedomá hospodárska činnosť relatívne ucelených, vzájomne prepojených od seba závislých a doplňujúcich sa hospodárskych subjektov

EKONOMIKA RIEŠI TRI ZÁKĽADNÉ OTÁZKY

1. čo vyrábať?
   • aké statky vyrábať a v akých množstvách a aj kedy, aby sa nimi čo najlepšie uspokojili potreby všetkých
   • rieši aj budúcnosť (aká bude štruktúra obyvateľstva..)
   • napr. v domácnosti – čo si kúpiť, čo navariť
   • pre firmu – čo vyrábať (tovary alebo ponuka služieb)
   • pre štát – či sa bude sústrediť na priemysel, poľnohospodárstvo, technológie alebo na tretí sektor (služby)
2. ako vyrábať?
   • otázka technológie (aká sa na výrobu použije)
   • napr. v domácnosti – uvaríme alebo objednáme si večeru
   • pre firmu – výroba strojom alebo ručná výroba
   • pre štát – bude investovať do nových technológií alebo ostane pri tých starých
3. pre koho vyrábať?
   • hovorí o rozdeľovaní výrobkov medzi spotrebiteľov (aby sa dosiahol čo najväčší blahobyt), treba zohľadniť cieľovú skupinu
   • napr. v domácnosti – pre členov domácnosti
   • pre firmu – pre spotrebiteľov (cieľovú skupinu)
   • pre štát – rozdeľuje aj peniaze nezamestnaným a na materskej (musí premýšľať koľko)

ŠTYRI ZÁKLADNÉ TYPY EKONOMIK

1. zvyková ekonomika
   • ekonomika inštinktu = tradičná ekonomika – je historicky prekonaná, ekonomické správanie sa riadi inštinktom, zvykom, prenáša sa z generácie na generáciu
   • čo? – tovary a statky
   • ako? – ručne (hlavne)
   • pre koho? – pre vlastnú spotrebu
2. príkazová ekonomika
   • odpovede dáva štát, ekonomika socialistického sveta, plánované hospodárstvo, štát rozhoduje čo sa bude vyrábať
   • čo? – čo bolo nutné (aby boli všetci rovnako spokojný), niečo je veľa a niečoho je málo
   • ako? – všetko riadil štát (nebol súkromný sektor)
   • pre koho? – pre obyvateľstvo (a niečo na vývoz)
3. trhová ekonomika
   • ekonomika voľnej súťaže prostredníctvom trhového mechanizmu, majetok v súkromných rukách
   • schéma dopyt – ponuka – cena
   • všetci majú rovnaké podmienky, všetci o všetkom vedia
   • equalibrum = rovnovážny bod; v čistej podobe sa vyskytla len chvíľu v 19. storočí; všetkého je dostatok a primerane; štát sa nemieša vôbec (potom je už zmiešaná)
   • čo? – určuje trh (spotrebitelia)
   • pre koho? – pre spotrebiteľov
4. zmiešaná ekonomika
   • rovnaká ako trhová ekonomika ale mieša sa už aj štát (dotácie zdravotníctvu, školstvu
   • cez rozpočet sa zmiešava
   • cez potraviny – obmedzuje prísun zlých tovarov
   • sociálna politika; ponecháva si niektoré rezorty – školstvo, zdravotníctvo, polícia = sú bezplatné), ekonomika Európskej únie
   • čo? – rieši spotrebiteľ
   • ako? – firmy a konkurencia
   • pre koho? – pre spotrebiteľov

DEĽBA EKONOMIK

1. z hľadiska uspokojovanie potrieb:
   • prebytková- produkuje viac tovarov a služieb ako dokáže obyvateľstvo spotrebovať, ponuka prevyšuje dopyt; napr. Amerika, Európska únia
   • nedostatková – hospodárstvo nie je schopné uspokojiť dopyt po žiadaných tovaroch, dopyt prevyšuje ponuku; ekonomiky príkazového typu socialistické štáty
2. podľa vzťahu s inými ekonomikami:
   • otvorená – umožňuje voľný pohyb tovaru a služieb, kapitálu i pracovných síl, je prepojená s inými ekonomikami; napr. Európska únia
   • uzavretá – vzájomne málo prepojená s inými ekonomikami; nie je voľná deľba práce; Kórea, Kuba, socialistické štáty
3. podľa legality:
   • legálna – štatisticky odsledovateľná
   • nelegálna – štát nemá odsledované, sivá (čierna) ekonomika; napr. výroba liehu na čierno, obchod so zbraňami, sexom a drogami
4. podľa vlastníctva:
   • verejná – čo vlastní štát
   • súkromná – čo je v rukách súkromníkov

Sektory národného hospodárstva

– primárny sektor – prvovýroba, zabezpečuje základné suroviny na ďalšie spracovanie a potraviny; napr. ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lov, rybolov
– sekundárny sektor – vyrábajú výrobky pre spotrebu a ďalšiu výrobu; napr. spracovateľský priemysel, stavebníctvo, výroba elektriny, plynu
– terciárny sektor – služby, obchod, doprava, spoje, peňažníctvo, stravovanie
– kvartérny sektor – veda, výskum, vzdelávanie, informácie