Volebné systémy

  • volebný systém je ústavou alebo zákonom stanovený spôsob volieb do zastupiteľských zbo­rov
  • v rámci sveta existujú tri typy volebných systémov:

VÄŠČINOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

  • v každom volebnom obvode sa volí jeden poslanec, územie štátu je rozdelené na množstvo menších volebných obvodov, podľa počtu poslaneckých mandátov v parlamente
  • v každom volebnom obvode spolu súperia kandidáti rôznych strán
  • voliči hlasmi rozhodnú, kto bude ich obvod v parlamente zastupovať
  • volebný zákon stanoví potrebné percento hlasov na víťazstvo kandidáta – môže to byť absolútna väčšina (nadpolovičná väčšina) alebo relatívna väčšina (najväčší počet hlasov
  • môže byť aj menej ako 50%)
  • zvolený poslanec zastupuje všetkých voličov (aj tých, ktorí hlasovali proti)
  • systém sa využíva v USA a vo Veľkej Británii

POMERNÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

  • štát rozdelený na menší počet volebných obvodov; volebné obvody sú mnohomandátové
  • volič sa vyjadruje k celej kandidátke politickej strany, nie k jednotlivým kandidátom
  • volí sa väčší počet poslancov, ktorí budú zastupovať politickú stranu
  • politické strany podľa výsledku volieb dostanú počet poslaneckých mandátov zodpovedajúcich pomeru odovzdaných hlasov (prepočítané cez volebný koeficient)
  • systém prevláda v európskych krajinách

KOMBINOVANÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

  • kombinácia väčšinového a pomerného zastúpenia
  • používa sa napríklad ak sú dve komory parlamentu (každá komora používa iný systém volieb)

POROVNANIE

VÄŠČINOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

  • do parlamentu sa dostane malý počet najsilnejších politických strán – ľahšie sa vytvorí parlamentná väčšina – vláda nie je odkázaná na koaličné dohody a podporu ďalších strán – stabilnejšia vláda. Stabilnejšia politická situácia, zvolený kandidát – väčší pocit zodpovednosti, lebo občania volili priamo jeho, nie politickú stranu
  • nevýhodou je že parlament nedostatočne odráža skutočné rozloženie politických síl v krajine a je nespravodlivý voči novo vzniknutým stranám

POMERNÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

  • rôznorodejšie zloženie parlamentu – nestabilnejšia koaličná vláda – na druhej strane tento systém plastickejšie odráža rozloženie politických síl v krajine
  • uľahčuje presadenie sa aj menších politických strán a podporuje i vytváranie nových strán
  • nevýhodou je že voľba kandidačnej listiny, časté trieštenie politickej moci, vznik menej stabilných koaličných vlád, slabšie spojenie medzi poslancom a jeho volebným obvodom, uprednostňovanie straníckym záujmov

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.