Politológia

Ľudské práva, 3 generácie, dokumenty, inštitúcie

zakotvené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky ľudské práva sú oprávnenia, ktoré sú priznané jednotlivcovi, umožňujú využívať jeho schopnosti heslo: „Moje právo (sloboda) končí tam, kde začína právo (sloboda) iného.“ ĽUDSKÁ PRÁVA sú základným pilierom demokratického právneho štátu vo väčšej miere sa začali uplatňovať až v 20. storočí v antike mali základné práva len niektoré vrstvy obyvateľstva až v renesancii …

číst více

Politický systém – zložky

politický systém je súčasťou celkového sociálneho systému, zahŕňa súhrn vzťahov, ktoré sa vytvorili v oblasti politiky medzi štátnymi orgánmi, politickými organizáciami, záujmovými organizáciami, nátlakovými skupinami a ďalšími politickými inštitúciami ZÁKLADNÉ ZNAKY POLITICKÉHO SYSTÉMU SÚ zvrchovanosť – prostredníctvom politického systému sa realizuje politická moc a rozhodnutia, ktoré sa príjmu v jeho rámci, sú záväzné pre celú spoločnosť podmienenosť spoločenským …

číst více

Volebné systémy

volebný systém je ústavou alebo zákonom stanovený spôsob volieb do zastupiteľských zbo­rov v rámci sveta existujú tri typy volebných systémov: VÄŠČINOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM v každom volebnom obvode sa volí jeden poslanec, územie štátu je rozdelené na množstvo menších volebných obvodov, podľa počtu poslaneckých mandátov v parlamente v každom volebnom obvode spolu súperia kandidáti rôznych strán voliči hlasmi rozhodnú, kto bude ich …

číst více

Ideológie politických strán

termín ideológia ukazuje, že ide o vedu o ideách, čiže výtvoroch ľudského umu; medzi osvietencami bola ideológia považovaná za určitý druh filozofovania; diskusiu o ideológii významne ovplyvnili práce Marxa, ktorý ideológiu chápal predovšetkým ako formu iluzórneho vedomia vyvolanú protirečeniami medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi; v súčasnej politológii sa ideológia chápe ako systematizovaný súhrn názorov, ideí, ktorý je výrazom …

číst více

Politické strany – vznik, klasifikácia, zloženie

politická strana je zoskupenie občanov, ktorých spájajú spoločné záujmy a snaha zúčastňovať sa na moci a na riadení spoločnosti, a tým formovať politiku a ovplyvňovať sféru rozhodovania politická strana je nástrojom , ktorým možno legálne získať moc, vymeniť obsadenie vlády a formovať politické rozhodnutia na základe záujmov, názorov a požiadaviek svojich členov ich cieľom je získať …

číst více

Voľby na Slovensku- parlamentné, komunálne, prezidentské, VÚC, EP

PARLAMENTNÉ VOĽBY voľby do NR SR – vyhlasuje ich predseda NR SR 90 dní pred začiatkom volieb Ústredná volebná komisia (zástupcovia politických strán, ktoré kandidujú vo voľbách) – riadi organizáciu, priebeh volieb, na základe sčítania výsledkov volieb prideľuje mandáty (skrutínium) Ministerstvo vnútra SR – zodpovedá za organizáciu volieb, zabezpečuje hlasovacie lístky Štatistický úrad SR – spracováva výsledky volieb; Ústavný súd SR – môže …

číst více

Referendum

referendum je hlasovanie, ktorým voliči celého štátu alebo niektorej z jeho častí rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu (a nie zákonodarnému orgánu); je to jedna z mála zachovaných metód priamej demokracie v štátoch, ktoré referendum pripúšťajú, bývajú podmienky na jeho vykonanie zakotvené v ústave; v niektorých štátoch je referendum povinné pre …

číst více

Princím volebného práva, aktívne, pasívne právo, cenzus

volebné právo súvisí s aktívnym prístupom občanov k záležitostiam verejného života CHARAKTERISTIKA VOLEBNÉHO PRÁVA právo voliť majú všetci občania bez ohľadu na rasu, národnosť, pohlavie aktívne volebné právo(možnosť voliť) – od 18 rokov pasívne volebné právo -(možnosť byť zvolený)- od 21 rokov, trvalý pobyt na území SR rovnosť – každý občan má jeden hlas, všetky hlasy majú rovnakú váhu a platnosť priamosť – volič …

číst více

Demokracia, piliere demokracie, druhy demokracie

kolískou demokracie bolo Grécko demos = ľud, kratos = vláda; demokracia = vláda ľudu – najvyššia moc prináleží občanom základným princípom demokracie je, že sa občania spolupodieľajú na politickom rozhodovaní, na riadení štátu ZÁKLADNÉ ČRTY DEMOKRACIE trojrozdelenie moci v štáte; moc obmedzená zákonom; princíp parlamentarizmu (zákonodarná moc obnovovaná prostredníctvom volieb v pravidelných časových obdobiach); zabezpečený systém ochrany; právne zakotvené …

číst více

Horizontálna deľba moci

MOC SA DELÍ NA zákonodarnú – legislatíva výkonnú – exekutíva súdnu – jurisdikcia zmyslom je presne definovať a vymedziť kompetencie jednotlivých zložiek moci, pričom všetky zložky sú rovnocenné, navzájom sa dopĺňajú a zároveň obmedzujú ZÁKONODARNÁ MOC ukotvená v 5. hlave Ústavy SR Národná rada Slovenskej republiky a Referendum (ľudia) cieľom je stanoviť normy správania – štátu, obyvateľov, inštitúcií; prijímať zákony; meniť, …

číst více