Ideológie politických strán

termín ideológia ukazuje, že ide o vedu o ideách, čiže výtvoroch ľudského umu; medzi osvietencami bola ideológia považovaná za určitý druh filozofovania; diskusiu o ideológii významne ovplyvnili práce Marxa, ktorý ideológiu chápal predovšetkým ako formu iluzórneho vedomia vyvolanú protirečeniami medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi; v súčasnej politológii sa ideológia chápe ako systematizovaný súhrn názorov, ideí, ktorý je výrazom záujmov určitej spoločenskej skupiny; ideológia tvorí súhrn direktív na konanie alebo tiež súhrn formulácií programu konkrétnej činnosti smerujúcej k zachovaniu alebo zmene daných spoločenských vzťahov
všetky definície ideológie ukazujú na jej väzbu s politikou, resp. s politickým programom ako i s prostriedkami na jeho realizáciu; spätosť ideológie a politiky možno vo všeobecnosti vymedziť ako vzájomné pôsobenie dvoch rovnocenných činiteľov: ideológia používa politiku ako inštrument na ideologické pôsobenie prostriedkami politiky, alebo politika používa ideológiu na vytvorenie vhodnej politickej atmosféry na organizovanie morálnej podpory a na prijatie politických rozhodnutí
politická ideológia je ucelený myšlienkový systém, ktorý je využívaný ako model pre riadenie štátu či iné politické jednotky; významným okamihom z hľadiska vzniku a vytvárania polit. ideológií bola Veľká francúzska revolúcia a myšlienková reakcia na ňu
z negatívneho hľadiska ideológiu chápeme ako spôsob, ako ospravedlniť politický poriadok, násilie, nelegálnu cestu k moci; účelom niektorých ideológií je odpútať pozornosť od problémov, neúspechov a dávať nádej v lepšiu budúcnosť; ideológia v neutrálnom zmysle slova je sústava názorov, ideí a postojov súvisiacich s podmienkami existencie určitej sociálnej skupiny a plní

ŠTYRI ZÁKLADNÉ FUNKCIE

napomáha v objasňovaní politických javov a politickej praxe
umožňuje identifikáciu s komplexným systémom hodnôt
umožňuje identifikáciu s danou sociálnou skupinou
poskytuje základné východiská pre formuláciu politického programu a jeho cieľov

Pre západnú demokraciu mal od 19. storočia zásadný význam vplyv konzervatívnej, liberalistickej a sociálno-demokratickej ideológie; v európskom priestore sa výrazne uplatnili tiež ideológie komunizmu, fašizmu a anarchizmu

ROZDELENIE POLITICKÝCH RODÍN PODĽA NEMECKÉHO POLITOLÓGIA KLAUSA VON BEYMEHO

liberálne a radikálne strany
konzervatívne strany
socialistické a sociálno-demokratické strany
kresťansko-demokratické strany
komunistické strany
roľnícke strany
regionálne a etnické strany
krajne pravicové strany
environmentálne a zelené strany

Politická veda rozoznáva tzv. tradičné politické ideológie, tvoriace ideologický trojuholník – liberalizmus, konzervativizmus, socializmus a „nové“ politické ideológie, ktoré sa objavili najmä v 60. rokoch 20. storočia – environmentalizmus, feminizmus… ; k polit. ideológiám sa radí aj nacionalizmus vrátane jeho extrémnych podôb – nacionálny socializmus, fašizmus

LIBERALIZMUS

pod týmto označením vystupujú dnes už rozdielne politické smery
začiatkom označenia liberalizmu je ideológia, ktorá sa objavila v 19. storočí v Španielsku.
pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike; liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. Základom jeho politickej filozofie je indivíduum, občan, ktorý má čo najväčšiu slobodu.
sloboda je podľa liberálneho presvedčenia základom spoločnosti, na ktorom štát, politika a hospodárstvo spočívajú a ktorý štát chráni
kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda; klasický liberalizmus je pravicová ideológia, bojujúca za maximálnu slobodu- osobnú, ekonomickú, náboženskú a politickú

Libertarianizmus – neoklasický liberalizmus – sociálny liberalizmus (nazývaný tiež novým liberalizmom) je ideológia blízka politike európskych sociálno-demokratických strán

presadzuje pomerne veľké zásahy do štátnej ekonomiky, vysoké dane a starostlivý štát -sociálni liberáli väčšou mierou obmedzujú ekonomickú slobodu, ale rovnako ako klasickí liberáli a libertariáni presadzujú pomerne veľkú osobnú slobodu
v dnešnej dobe by sa dal základný postoj k liberalizmu charakterizovať mottom „Ži a nechaj žiť“
diskusia prebieha hlavne v oblasti toho, kde končí sloboda jednotlivca a začína verejný záujem spoločnosti, pre ktorý je potrebné sa časti slobody vzdať
často sa zdôrazňuje aj zásada nediskriminácie, na základe predsudkov;
jednotlivé smery a prúdy liberalizmu sa viac menej zhodujú v prístupe k otázkam osobnej slobody jednotlivca.
odlišnosti nachádzame hlavne v prístupe k ekonomickým otázkam – preto dnes môžeme deliť liberálov hlavne podľa viac ľavicovej alebo pravicovej orientácie.

KONZERVATIZMUS

príčinou tejto ideológie je presvedčenie, že zmeny sa nedajú robiť radikálne, alebo považovanie aktuálnych pomerov za dobré, alebo strach z ešte horších pomerov, ako aj odpor voči liberalizmu, socializmu a utopistickým reformátorom; n a rozdiel od liberalizmu sú konzervatívci zástancami: tradičných historických hodnôt a nie náhlych zmien, celospoločenských záujmov a nie záujmov jednotlivca, viac štátu a štátnych inštitúcií (ako ochrancu občana a tvorcu právneho rámca
dôležité je však podľa konzervatívcov zabezpečiť deľbu moci)
pojem konzervatizmus v politike sa prvýkrát objavil ako reakcia na zmeny spôsobené Francúzskou revolúciou (koncom 18. storočia)
tento konzervatizmus dodnes pokračuje v Spojenom kráľovstve a je charakteristický veľmi oslabeným odporom k zmenám (heslo „meniť v záujme zachovania“)
naopak v samotnej Európe sa pojem konzervativizmus v 19. storočí chápal hlavne ako obhajoba monarchie a rigidných hodnôt na rozdiel od reforiem
v USA konzervativizmus vznikol až v polovici 20. storočia v podobe krídiel oboch politických strán (napr. konzervatívni republikáni podporovali Reagana v kandidatúre na prezidenta)
dnes konzervatívci vytvárajú republikánske strany a kresťansko-demokratické strany. Typickým príkladom je britská Konzervatívna strana (Conservative Party)
prirodzene, konzervativizmus je relatívny pojem a ako taký sa, napriek už spomenutým spoločným znakom, dá rozdeliť na niekoľko stupňov:

MIERNY KONZERVATIVIZMUS

charakterizovaný pragmatizmom, schopnosťou akceptovať isté zmeny, avšak určité tradičné hodnoty považuje za nedotknuteľné

SILNÝ KONZERVATIVIZMUS

silne konzervatívni síce neuznávajú niektoré konzervatívne výstrelky, avšak zmeny akceptujú až vtedy, ak už práve prebiehajú a vykazujú perspektívne dobré výsledky

ULTRAKONZERVATIVIZMUS

hraničiaci s iracionalitou, ultrakonzervatívci v zásade odmietajú akékoľvek novoty a každú zmenu vítajú s nárekmi

SOCIALIZMUS

ucelený myšlienkový systém, ktorý vznikol ako reakcia na industriálnu revolúciu; jeho rozpätie je veľmi široké – od utopistického komunizmu, cez marxizmus-leninizmus, neomarxizmus, stalinizmus, reformný komunizmus, eurokomunizmus, hnutie sociálno-demokratických strán, sociálny liberalizmus, kresťanský socializmus po sociálny konzervativizmus

ENVIRONMENTALIZMUS

jeho korene siahajú na začiatok 19.st, korene súčasnej vlny environmentalizmu siahajú do 60.rokov 20. storočia
jeho predstavitelia varujú pred blahobytom, navrhujú život v skromnosti a v súlade s prírodou
v súvislosti s týmto smerom sa objavujú aj ekologické nátlakové skupiny ako Greenpeace, Earth First!, Friends of the Earth
usilujú sa bojovať proti plytvaniu neobnoviteľných zdrojov, proti skleníkovému efektu, kyslým dažďom, znečisťovaniu pôdy, morí a oceánov, proti ozónovej diere, vyrubovaniu dažďových pralesov,…

FEMINIZMUS

vznikol v Anglicku začiatkom 20. storočia, v tomto prípade máme na mysli hnutie za volebné práva žien; feminizmus však nemôžeme redukovať iba na boj za volebnú emancipáciu anglických žien; je to ideovo omnoho širšie hnutie za spoločenskú rovnoprávnosť žien, ktoré čerpá pôvodne z ideí liberalizmu a osvietenstva

NACIONALIZMUS

politická ideológia, ktorá stavia záujmy jedného národa či národnostnej skupiny nad záujmy druhých a nad všetky ostatné väzby, či už ide o rodinu, priateľov, pohlavie alebo ľudstvo
rozlišuje ľudí podľa hranice, ktorá často nemá čo do činenia s ľuďmi, ktorí žijú v danom regióne ale s nejakým kráľom alebo autoritou, ktorá nakreslila čiaru na mape
tento politický smer nahradzuje jeden národ druhému a zvyčajne vedie k nedôvere až k nepriateľstvu voči iným národom; extrémnou formou je šovinizmus

NACIONÁLNY SOCIALIZMUS

tento termín po prvý krát zaznel v Rakúsku, jeho korene siahajú do nemeckého prostredia; národný socializmus v Nemecku sa ostro vymedzoval proti Židom, Slovanom a boľševizmu; pohŕdal parlamentarizmom a demokraciou

FAŠIZMUS

totalitná ideológia, resp. politické hnutie, antidemokratického a antiliberálneho zamerania; fašistická ideológia vychádza z nacionalizmu, prípadne rasizmu
fašistická politická teória a prax sa po prvýkrát presadila v medzivojnovom Taliansku vedenom Benitom Mussolinim
pojem fašizmus pochádza z latinského slova fascis, ktoré sa prekladá ako zväzok, pôvodne totiž označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou
tento znak úradníkov rímskeho impéria si talianski fašisti privlastnili ako symbol svojho hnutia
fašistická ideológia je následkom 1. svetovej vojny, prevzala však myšlienky mnohých politických filozofov a teoretikov
jedným zo zdrojov bol Aristotelov a Hegelov organicizmus, nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca
významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu

CHARAKTERISTIKA FAŠIZMU

nadraďuje záujmy celku (národa, štátu, prípadne rasy) nad záujmami jednotlivca
usiluje sa vybudovať totalitný štát
stojí v opozícii voči demokracii a liberalizmu, spolu s cudzincami a prisťahovalcami ich považuje za pôvodcov všetkého zlého
na čele štátu požaduje silného vodcu (vodcovský princíp)
k potlačeniu opozície využíva násilie a moderné metódy propagandy a cenzúry
zavádza korporativizmus
utláča alebo dokonca likviduje slabých a telesne postihnutých ľudí