Predmet sociológie, iné spoločenské vedy, hľadiská a kroky sociálneho výskumu

teoreticko-empirická veda veda o spoločnosti, správaní v skupinách, pôsobení ľudí, kultúrnych procesoch pôvodne bola súčasťou filozofie, ako samostatná veda vznikla v roku 1839, zakladateľ= August Comte (nazval túto vedu sociálna fyzika) premet sociológie – hovorí o zákonitostiach vývoja spoločnosti, štruktúre vývoja spoločnosti a procesoch v spoločnosti proces socializácie – celoživotný proces, prenáša sa kultúra z generácie na generáciu, hodnoty, symboly, inštitúcie, názory spoločnosť zabezpečuje […]

  • teoreticko-empirická veda
  • veda o spoločnosti, správaní v skupinách, pôsobení ľudí, kultúrnych procesoch
  • pôvodne bola súčasťou filozofie, ako samostatná veda vznikla v roku 1839, zakladateľ= August Comte (nazval túto vedu sociálna fyzika)
  • premet sociológie – hovorí o zákonitostiach vývoja spoločnosti, štruktúre vývoja spoločnosti a procesoch v spoločnosti
  • proces socializácie – celoživotný proces, prenáša sa kultúra z generácie na generáciu, hodnoty, symboly, inštitúcie, názory
  • spoločnosť zabezpečuje prežitie socializáciou

SOCIALIZÁCIA MÁ DVE FÁZE

  • symetrická – prijímacia fáza, najviac na nás vplýva rodina, škola, rovesníci (často konkurentom rodiny), na konci média; od narodenia po 20 rokov
  • symetrická – aj prímam aj vydávam (to čo som sa naučil), vlastná rodina, zamestnanie, spoločenský život, politika
  • resocializácia – zmena v správaní, učíme sa novému súboru spoločenských javov
  • spoločnosť (socio-kultúrny priestor)- je vyčlenená územím štátu, je v konkrétnom štáte, je v súčasnosti

INÉ VEDY SKÚMAJÍCÍ SPOLOČNOSŤ

  • psychológia – sociológia
  • ekonómia – sociológia
  • politológia – sociológia
  • antropológia – sociológia
  • história – sociológia

HĽADISKÁ SOCIOLÓGIE

  • demografické – hovorí o počte obyvateľov v konkrétnej skupine, veku obyvateľov, potrebách populácie, percento nezamestnanosti
  • psychologické – rešpektuje dôležitosť jednotlivcov v rámci spoločnosti; rodina, súrodenci
  • kolektívne – človek je tvor spoločenský, združuje sa do skupín; hudobné skupiny
  • štruktúrne – spoločnosť je zložitý systém vzťahov
  • kultúrne – spoločnosť si vytvára hodnoty a normy, treba ho mať na pamäti
  • dynamické – systém sa vyvíja rýchlim tempom, čo platilo včera neplatí už dnes a nebude platiť zajtra

TEÓRIE

  • dve úrovne skúmania:
  • mikrosociológia – skúma malé skupiny (cca 40 ľudí); býva kvantitatívny
  • makrosociológia – veľké skupiny ľudí; napr. nezamestnanosť
  • čo drží spoločnosť pohromade:
  • teória konsenzus (dohoda) – spoločnosť musí prežiť a aby prežili misa sa dohodnúť
  • teória konfliktu – boj, revolúcia, revolučná zmena; vždy bude v spoločnosti niekto kto bude chcieť revolúciu aby sa veci zlepšili ich prospech

SOCIOLOGICKÝ VÝSKUM

  • ide o výskum ktorého objektom je konkrétna populácia, o ktorú sa sociológ zaujíma, pričom pracuje tak, aby vybratá vzorka zodpovedala skutočnej populácii
  • výskum popisuje nové javy alebo porovnáva staré javy s novými

METÓDY DELÍME DO DVOCH SKUPÍN

  • kvantitatívna metóda = štatistická- využíva štatistickú analýzu empirických alebo modelových údajov; chce spoločenské javy kvantifikovať a overiť pravdivosť určitých hypotéz
  • kvalitatívna metóda – nejde o overenie hypotézy ale o hľadanie a interpretáciu podnetov, ktoré sú motívom pre určitý typ správania

METÓDY POUŽÍVANÉ V SOCIOLOGICKÝCH VÝSKUMOCH

  • štatistické metódy – využívajú štatistickú analýzu empirických alebo modelových údajov, používajú sa prevažne pri rozsiahlejších výskumoch, pracujú so vzorkou populácie formou štandardizovaného rozhovoru alebo dotazníka s vopred danými možnosťami odpovedí
  • monografické metódy – študujú problémy do väčšej hĺbky v rámci menších spoločenstiev, výsledky sa nedajú zovšeobecniť
  • experimentálne metódy – podobné psychologickým metódam, princípom je porovnávanie dvoch skupín- experimentálnej a kontrolnej, ich výsledky však môžeme zovšeobecniť len čiastočne, pretože experimenty nie sú úplne objektívne
  • historické metódy – základom je štúdium vzorov a skúseností z minulosti na základe prameňov

FÁZY VÝSKUMU

  1. vyčlenenie problému čo budem skúmať)
  2. štúdium a formulácia hypotéz a teórii (ako si myslíme že nám vyjde výskum)
  3. zvolenie metódy výskumu
  4. vytvorenie výskumného nástroja
  5. určenie súboru skúmaných osôb
  6. zber údajov v teréne
  7. vyhodnotenie získaných informácii
  8. analýza a interpretácia vyhodnotených údajov
  9. stanovenie záveru, prípadne i praktické odporúčanie (či sa potvrdila alebo nepotvrdila hypotéza, dôvody, zhodnotí prínos svojho výskumu)

SPÖSOBY ZÍSKAVANIA ÚDAJOV

  • analýza dokumentov – osobných, úradných, životopisov, autobiografií
  • obsahová analýza
  • sekundárna analýza údajov pôvodne získaných na iný účel
  • kladenie otázok formou rozhovoru alebo dotazníka
  • anketa
  • pozorovanie
  • experiment
  • sociometrický test – analýza medziľudských vzťahov v malej skupine, v ktorej sa zisťuje, kto s kým dokáže spolupracovať, kto koho má/nemá rád, jej cieľom je porovnať oficiálnu štruktúru skupiny s reálnou štruktúrou
  • hranie rol – sociodramatizácia
  • práca tzv. focus-groups- skúma sa ohnisková skupina a vedie sa skupinová diskusia na danú tému
  • analýza sociálnych sietí- skúma vzájomné prepojenie jedincov

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.