Tipy a rady
Porovnanie filozofie Johna Locka, Georgea Berkeleya a Reného Descartesa
JOHN LOCK lekár, filozof, zakladateľ systematickej teórie poznania, predstaviteľ senzualizmu senzualizmus : jedna z foriem empirizmu, podľa ktorej jediným zdrojom poznania sú pocity, z ktorých vzniká skúsenosť. zlom v jeho živote spôsobilo zoznámenie s grófom Shafteburym (jeho liberálne a demokratické myšlienky mali ohlas v Európe i v Amerike). ROZPRAVA O ĽUDSKOM ROZUME hlavné dielo J. Locka, odpovedá ním na dve zásadné otázky : Ako […]
čítajte viacFrancis Bacon
zakladateľ anglickej empirickej filozofie dielo nové Organon – aj symbolické, aj doslovné prekonanie vplyvu Aristotelovej filozofie (a zároveň i scholastiky) podstatou jeho filozofie je snaha prísť s novým spôsobom poznávania; nové poznanie má vychádzať zo zmyslovej skúsenosti (empírie), opierať sa o pozorovania, experimenty, zozbierané fakty, následne sa zmyslové údaje zovšeobecnia- induktívna metóda- nasmerováva myslenie k novým objavom, oslobodzuje od skreslených […]
čítajte viacRacionalisti
Racionalizmus je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v 17. storočí a v 18. storočí, a to najmä v dielach Descarta, Spinozu, Leibniza a Ch. Wolffa. Pascal, ako aj empiristi John Locke, Hume, […]
čítajte viacCharakteristika doby a aké názory sú v centre pozornosti novovekých filozofov
Presný okamih konca stredoveku a začiatku novoveku je predmetom diskusií, tradične sa za prelomový dátum považuje objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492, na Slovensku rok 1526, niektorí za začiatok novoveku pokladajú už objav kníhtlače. Obdobie dejín ľudstva nasledujúce po stredoveku a predchádzajúce najnovším dejinám. Umenovedne, filozoficky, interdisciplinárn sa novovek tematizuje často jako moderna. Názov novovek […]
čítajte viacNázory renesančných filozofov na spoločnosť
NÁBOŽENSTVO vznik reformovaných cirkví; snaha odstrániť praktiky kresťanskej cirkvi ktoré považovali za nesprávne; kladie dôraz na osobný postoj ku Kristovi; sekularizácia (príklon k bežnému svetskému životu) JAN HUS chápe Boží zákon ako absolútne kritérium myslenia a konania kresťana, pričom svetské i cirkevné autority musia rešpektovať zákony rozumu kritizoval morálny úpadok a korupciu cirkvi, predávanie odpustkov MARTIN LUTHER zavrhuje […]
čítajte viacRenesančná filozofia, prírodovedne orientovaní filozofi
pojem z francúzskeho renesancia = znovuzrodenie, obrodenie renesancia – prechod medzi stredovekom a novovekom ZNAKY RENESANCIE sekularizácia = svetskosť, zosvetštenie návrat k antike (nie priamy, ale oblúkom cez stredovek); znovuzrodenie antického umenia, kultúry; módna bola výučba gréčtiny kritika scholastiky (podľa renesančných filozofov brzdila tvorivé všestranné myslenie) zmena pohľadu na svet vďaka objavom, vynálezom (nové kontinenty, kníhtlač, kompas, ďalekohľad, […]
čítajte viacScholastika, T. Akvinský
latinsky scholastikos = školský; stredoveká školská filozofia; učenie sa presunulo do kláštorných škôl, základný predmet bola filozofia; filozofia má byť slúžkou teológie; veda sa stávala medzinárodnou vďaka latinčine OBDOBIA RANNÁ SCHOLASTIKA vznikajú špeciálne metódy na dokazovanie náboženských dogiem- do popredia sa dostáva gnozeológia; riešia sa dva spory: spor dialektikov a antidialektikov – snaha nájsť hranice medzi teológiou […]
čítajte viacVznik kresťanskej filozofie, A. Augustín
STŘEDOVEKÁ FILOZOFIA stredovek – pomenovanie z latinčiny media aetas- hľadanie názvu medzi obdobím antiky a renesanciou STREDOVEK mínusy – temný stredovek – vplyv cirkvi v rôznych oblastiach, inkvizície (forma stredovekého súdnictva), prenasledovanie ľudí plusy – rozvoj školstva (monopol na vzdelávanie mali kláštorné školy), rozkvet ľudovej slovesnosti, vznik miest, výstavba hradov) Stredovek trval od 313 (Milánsky edikt- zrovnoprávnené kresťanstvo v Rímskej ríši)/325 (koncil v Nice- […]
čítajte viacRozdielnosť v myslení Aristotela a Platóna
rozdielnosť v myslení Platóna a Aristotela: PLATÓN chcel sa dostať k niečomu vznešenému, podstatu vecí hľadal vo svete ideí; východiskom poznania bol rozum, jeho koncepcia je založená na pojmoch, skonštruované súvislosti bez reality ARISTOTELES zaujímalo ho všetko, čo sa dalo skúmať, hlavne prírodné procesy; bol veľkým systematikom, urobil poriadok v pojmoch; podľa neho sa podstata vecí nachádza vo […]
čítajte viacAristoteles
predstavuje vrchol gréckej filozofie, posledný veľký grécky filozof, prvý veľký európsky biológ, najuniverzálnejší mysliteľ staroveku, študent Platónovej Akadémie, Platón ho volal čitateľ (neustále chodil s knihou) po celý život kládol dôraz na pohodlný život, bol synom lekára, dostal sa na macedónsky dvor ako vychovávateľ Alexandra Veľkého, bol medzi nimi zvláštny vzťah, navzájom sa rešpektovali, ale Aristoteles […]
čítajte viac
