Je odliv mozgov zo Slovenska ešte stále aktuálny?

Na túto otázku sa pokúsili odpovedať výskumníci v rámci prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus v spolupráci s občianskym združením Therapolis. Výskum ukázal, že téma odlivu mozgov, teda odchodu mladých Slovákov do zahraničia, je stále aktuálna. Medzi najčastejšie uvádzané dôvody na odchod patrí nízka miera záujmu politikov o potreby mladých, čo uviedlo až 66 % opýtaných. Ďalším významným faktorom, ktorý spomenulo 65 % respondentov, je nefungovanie štátnych a verejných inštitúcií. Medzi mladými tiež rezonuje slabá úroveň tolerancie a kultúrnej otvorenosti na Slovensku, ktorú uviedlo 59 % respondentov.

Ďalšími dôvodmi pre odchod sú odporúčania od známych s negatívnymi skúsenosťami zo štúdia na slovenských vysokých školách, nižšia kvalita vysokoškolského vzdelávania a odporúčania od rodičov či blízkych, ktoré ovplyvnili viac ako polovicu respondentov.

Na druhej strane, výskum priniesol aj nádejné výsledky. Väčšina opýtaných, konkrétne 80,4 %, prejavila záujem o štúdium na Slovensku. Ako hlavný dôvod uviedli blízkosť k rodine a priateľom, čo bolo rozhodujúce pre 81 % tých, ktorí chcú zostať. Nasleduje uplatnenie na trhu práce (70 % opýtaných) a viazanosť určitých profesií na domáci trh (60 %). Pomôcť rozvíjať krajinu by chcelo 58 % respondentov a 36 % by nechcelo prerušiť mimoškolské aktivity, ako sú krúžky, dobrovoľníctvo či mládežnícke organizácie.

Prieskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 505 respondentov. V prípade žiakov preferujúcich zahraničné štúdium bolo pridaných ďalších 103 respondentov, čo umožnilo hlbšiu analýzu výsledkov.

Kam slovenskí študenti najčastejšie odchádzajú?

Dlhodobo vedie v rebríčku Česká republika. Podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky z minulého roka smeruje do Česka až 70 % slovenských študentov, ktorí študujú v zahraničí. Vzrastá však popularita krajín ako Holandsko a Dánsko, zatiaľ čo záujem o štúdium v Rakúsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve klesá.

Kto najčastejšie odchádza študovať do zahraničia?

Podľa analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky a Inštitútu sociálnej politiky ide najčastejšie o absolventov bilingválnych a klasických gymnázií. Medzi najčastejšie motivácie týchto študentov patrí túžba po kvalitnejšom vzdelaní, ktoré mnohé zahraničné univerzity poskytujú, ako aj vyššie uznanie diplomov na globálnom trhu práce. K študentom s častým záujmom o štúdium v zahraničí patria aj mladí ľudia s technickými a prírodovednými zameraniami, ktorí sú v zahraničí lákaní lepšími podmienkami na výskum a inováciu.

O odlive mladých Slovákov do zahraničia sa diskutuje už niekoľko rokov. Téma sa stáva čoraz dôležitejšou nielen pre verejnú diskusiu, ale aj pre rôzne občianske združenia a neziskové organizácie, ktoré sa snažia motivovať mladých k tomu, aby zostali doma. Dlhodobý odliv talentov totiž prináša významné negatívne dôsledky pre slovenskú ekonomiku, trh práce a spoločenský rozvoj. Strata kvalifikovaných odborníkov môže oslabiť konkurencieschopnosť krajiny, spomaliť inovačný potenciál a znížiť kvalitu poskytovaných služieb. Naopak, ak sa podarí vytvoriť podmienky na návrat mladých profesionálov a zabezpečiť im príležitosti na kvalitné uplatnenie, môže Slovensko čerpať z ich skúseností zo zahraničia a prispieť k dlhodobému rastu a rozvoju krajiny.