Hľadáte „učenie“
Antropologicky orientovaná filozofia 19. storočia
SOREN KIERKEGAARD predstaviteľ dánskej náboženskej filozofie, predchodca existencionalizmu; prezývaný Boží špión cítil sa citovo ochudobnený, otec ho vychovával prísne nábožensky; vyštudoval teológiu; doživotná láska k Regíne Diela: Buď – alebo: človek je buď kresťan alebo nie je, nedá sa predstierať vieru; Pojem strachu, Strach a chvenie, Nemoc k smrti: z názvov vyplýva podstata – pesimizmus filozofia upriamená na individuálnu existenciu, Kierkegaarda […]
čítajte viacNázory renesančných filozofov na spoločnosť
NÁBOŽENSTVO vznik reformovaných cirkví; snaha odstrániť praktiky kresťanskej cirkvi ktoré považovali za nesprávne; kladie dôraz na osobný postoj ku Kristovi; sekularizácia (príklon k bežnému svetskému životu) JAN HUS chápe Boží zákon ako absolútne kritérium myslenia a konania kresťana, pričom svetské i cirkevné autority musia rešpektovať zákony rozumu kritizoval morálny úpadok a korupciu cirkvi, predávanie odpustkov MARTIN LUTHER zavrhuje […]
čítajte viacRenesančná filozofia, prírodovedne orientovaní filozofi
pojem z francúzskeho renesancia = znovuzrodenie, obrodenie renesancia – prechod medzi stredovekom a novovekom ZNAKY RENESANCIE sekularizácia = svetskosť, zosvetštenie návrat k antike (nie priamy, ale oblúkom cez stredovek); znovuzrodenie antického umenia, kultúry; módna bola výučba gréčtiny kritika scholastiky (podľa renesančných filozofov brzdila tvorivé všestranné myslenie) zmena pohľadu na svet vďaka objavom, vynálezom (nové kontinenty, kníhtlač, kompas, ďalekohľad, […]
čítajte viacScholastika, T. Akvinský
latinsky scholastikos = školský; stredoveká školská filozofia; učenie sa presunulo do kláštorných škôl, základný predmet bola filozofia; filozofia má byť slúžkou teológie; veda sa stávala medzinárodnou vďaka latinčine OBDOBIA RANNÁ SCHOLASTIKA vznikajú špeciálne metódy na dokazovanie náboženských dogiem- do popredia sa dostáva gnozeológia; riešia sa dva spory: spor dialektikov a antidialektikov – snaha nájsť hranice medzi teológiou […]
čítajte viacVznik kresťanskej filozofie, A. Augustín
STŘEDOVEKÁ FILOZOFIA stredovek – pomenovanie z latinčiny media aetas- hľadanie názvu medzi obdobím antiky a renesanciou STREDOVEK mínusy – temný stredovek – vplyv cirkvi v rôznych oblastiach, inkvizície (forma stredovekého súdnictva), prenasledovanie ľudí plusy – rozvoj školstva (monopol na vzdelávanie mali kláštorné školy), rozkvet ľudovej slovesnosti, vznik miest, výstavba hradov) Stredovek trval od 313 (Milánsky edikt- zrovnoprávnené kresťanstvo v Rímskej ríši)/325 (koncil v Nice- […]
čítajte viacAristoteles
predstavuje vrchol gréckej filozofie, posledný veľký grécky filozof, prvý veľký európsky biológ, najuniverzálnejší mysliteľ staroveku, študent Platónovej Akadémie, Platón ho volal čitateľ (neustále chodil s knihou) po celý život kládol dôraz na pohodlný život, bol synom lekára, dostal sa na macedónsky dvor ako vychovávateľ Alexandra Veľkého, bol medzi nimi zvláštny vzťah, navzájom sa rešpektovali, ale Aristoteles […]
čítajte viacPlatón
filozof s obrovským vplyvom, jeho učenie našlo ohlas v celých dejinách filozofie; žiak Sokrata pochádzal z vplyvnej a bohatej aristokratickej rodiny; dostalo sa mu vynikajúceho vzdelania; začal aj literárne tvoriť; Platón bola prezývka znamenajúca široký – záujmami i vzdelaním; zlom v jeho živote nastal po stretnutí so Sokratom, Platón zmenil svoje myslenie, spôsob života, záujmy, sústredil sa len na filozofiu; dostal […]
čítajte viacSokrates
jedna z najväčších osobností v celých dejinách ľudstva; Cicero o ňom povedal, že priniesol filozofiu z nebies na zem pochádzal z obyčajnej rodiny, otec sochár, matka pôrodná babica, zamestnaním matky bol nadchnutý, aj svoju filozofiu pomenoval podľa toho maieutika, chcel pomáhať ľuďom pri zrode ich vlastných myšlienok; nebol domácky založený, nevedel uživiť rodinu, jeho manželka Xantipa bola preslávená svojou nekontrolovateľnou hystériou; […]
čítajte viacPredstaviteľov ranej filozofie – poeleatskí prírodní filozofi, atomisti, sofisti
POELEATSKÍ PRÍRODNÍ FILOZOFI 5. stor. p.n.l; vyjadrujú sa k otázkam bytia ako eleati; predstavitelia: EMPEDOKLES filozof, lekár; chcel vytvoriť nový filozofický systém; povyberal z dovtedajších učení podnetné myšlienky a dal im svojskú podobu; vytrhol filozofiu z neriešiteľnej situácie, do ktorej sa dostala stal sa autorom prvej dualistickej teórie sveta; rozlišoval látku a silu; látku predstavovali večné nemenné korene; základy […]
čítajte viacPredstaviteľov ranej filozofie – Milétska filozofická škola, pytagorovci
MILÉTSKA FILOZOFICKÁ ŠKOLA názov odvodený od mesta Milét; niekedy sa označuje ako iónska škola; ide o školu živelného naivného materializmu; zaoberajú sa fyzickými otázkami; z čoho je príroda, z čoho sú veci, pýtajú sa na povahu vecí, nemožno ešte hovoriť o abstraktnom myslení hľadajú pralátku (arché), z ktorej všetko vzniklo a na ktorú sa všetko späť obráti, teórie sú ešte jednoduché, […]
čítajte viac
