Názory renesančných filozofov na spoločnosť

NÁBOŽENSTVO

vznik reformovaných cirkví; snaha odstrániť praktiky kresťanskej cirkvi ktoré považovali za nesprávne; kladie dôraz na osobný postoj ku Kristovi; sekularizácia (príklon k bežnému svetskému životu)

chápe Boží zákon ako absolútne kritérium myslenia a konania kresťana, pričom svetské i cirkevné autority musia rešpektovať zákony rozumu
kritizoval morálny úpadok a korupciu cirkvi, predávanie odpustkov

zavrhuje cirkev ako jediného sprostredkovateľa medzi Bohom a človekom (tvrdil že nestojí žiadny sprostredkovateľ), čo súviselo aj s nerozumným predajom odpustkov, možnosť vykúpenia z hriechov vidí vo viere v Písmo, predovšetkým v evanjeliá, zdôrazňuje sa význam indivídua, ktoré je schopné samostatného výkladu Biblie, podčiarkuje sa ľudská sloboda, vďaka Lutherovým snahám mohla vzniknúť praktická časť filozofie I. Kanta aj iné myšlienky nemeckého idealizmu

Učenecká línia: reprezentovaná Erazmom Rotterdamským

napísal satirické dielo Chvála bláznivosti (dielo venoval priateľovi T. Morovi)
znevážil všetky nedotknuteľne uplatniť jedinú najvyššiu autoritu – kritický rozum
bol kresťanským humanistom, zastával názor, že najlepšie by bolo vrátiť sa k prameňom hebrejskej a gréckej Biblie, s ktorou by mala byť oboznámená široká verejnosť
veril v slobodu ľudskej vôle a zodpovednosť človeka pred Bohom
svojimi názormi položil základy reformačného hnutia, bol za pokojnú reformu cirkvi

Laická línia: na prvopláne je hľadanie istoty v sebe samom, predstaviteľom je Michel de Montaigne

jeho dielo Eseje je výpoveďou o neľahkej ceste hľadania vlastného ja, základný životný princíp podľa Montaigna – byť vždy sám sebou; v centre pozornosti je teda človek a v tej súvislosti vyzýva na toleranciu

taliansky renesančný filozof; dielo Vladár – podáva obraz ideálneho panovníka a návod ako získať a udržať si moc, panovník sa má sústrediť na udržiavanie poriadku a moci, využívajúc všetky prostriedky, ak je možné, má uprednostniť jemnejšie prostriedky, v prípade potreby nemá váhať použiť moc
prvé sociálne utópie obsahujúce vízie ideálneho štátu bez súkromného vlastníctva; štát zabezpečí sociálnu rovnosť občanov (ovplyvnené Platónovým ideálnym štátom):

dielo Utópia- topos= miesto mimo mesta
v ideálnom štáte by malo existovať viacero cirkví (napríklad aj anglikánska cirkev)
ideálne štáty sa vytvárali ako mestské štáty
nebol prívržencom veľkých majetkových rozdielov (tvorca sociálnej rovnosti)
tvrdil že príčinou biedy je súkromné vlastníctvo; tvrdil že nevidí rozdiely medzi mužom a ženou (v moci)
zlato vnímal ako symbol zla; akceptoval existenciu otrokov (píše o tom prečo sú potrební)
tvrdil že existujú povolania ktoré nie sú dôstojné človeku (napr. baník, sluha) a ma to potrebuje ťažkých trestancov alebo zločincov z iných krajín
zavádza rozvody ako bežnú súčasť života, bezplatné vzdelanie, sociálnu starostlivosť pre starých a chorých

talian, silne nábožensky orientovaný, sociálne otázky
dielo Slnečný štát, najlepší štát = mesto
štát má základnú zodpovednosť za osudy ľudí
totalitný štát, ovláda všetko – majetok, ženy, plodenie detí; neexistuje súkromné vlastníctvo
najvyšším vladárom je kňaz zvaný Slnko alebo Metafyzik a pomáhajú mu traja spoluvládcovia Moc, Múdrosť a Láska
národ má byť vzdelaný
mesto bolo obkolesené múrmi v ktorých boli vtesané múdrosti, deti ich navštevovali s učiteľmi= verejné knižnice

vychádza so skúseností, človeka vidí ako egoistu usilujúceho sa iba o vlastné výhody, takže prirodzeným stavom spoločnosti je „vojna všetkých proti všetkým“
riešenie v podobe právnej ochrany vidí v zmluve ľudí, ktorou vytvoria štát s absolútnou mocou, ktorej vôli sa podriaďujú – vôľa štátu stelesnená panovní