admin

Predstaviteľov ranej filozofie – Eleatská filozofická škola

vznikla v období druhej kolonizačnej vlny, juh Talianska; nadviazali na myšlienky milétskych filozofov, uznávali materiálnu podstatu sveta ; PREDSTAVITELIA XENOFANES pôvodne potulný spevák; usadil sa v meste Elea, založil filozofickú školu. „Boh je guľa“ – dokonalosť, jednota, nemá začiatok ani koniec; napriek tomu u Xenofana počiatky ateizmu, zastáva názor panteizmu – božské zlučuje s prírodou , boh je vo svete rozplynutý. prvý krát […]

čítajte viac

Predstaviteľov ranej filozofie – Milétska filozofická škola, pytagorovci

MILÉTSKA FILOZOFICKÁ ŠKOLA názov odvodený od mesta Milét; niekedy sa označuje ako iónska škola; ide o školu živelného naivného materializmu; zaoberajú sa fyzickými otázkami; z čoho je príroda, z čoho sú veci, pýtajú sa na povahu vecí, nemožno ešte hovoriť o abstraktnom myslení hľadajú pralátku (arché), z ktorej všetko vzniklo a na ktorú sa všetko späť obráti, teórie sú ešte jednoduché, […]

čítajte viac

Aké je delenie filozofie podľa podstaty, charakteru sveta, vzťahu k Bohu

DELENIE PODĽA CHARAKTERU SVETA objektivisti – smer, ktorý uznáva poznateľnosť sveta subjektivisti – smer, ktorý uznáva, že je spoznateľný subjekt (naše pocity, vnútro);celý svet nie je spoznateľný; DELIA SA ĎALEJ NA Agnostici – I. Kant – vec pre nás: poznateľná; vec o sebe: nepoznateľná Solipsista – myšlienka, že existuje len moje vedomie a nič iného. DELENIE PODĽA PODSTATY monisti – svet má len jednu […]

čítajte viac

Aké boli predpoklady vzniku filozofie v Grécku

Vznik gréckej filozofie je úzko spätý s politickým, duchovným a kultúrnym prelomom, ktorý nastal v Grécku v 6. – 5. storočí p.n.l. Zapríčinili to dôležité procesy a zmeny ako rozklad rodovej spoločnosti a vznik gréckeho mestského štátu polis, kde sa utvára nové postavenie jednotlivca, nový typ vzťahu medzi slobodnými ľuďmi a nové chápanie prírody. Občan gréckeho polis už vedel, že […]

čítajte viac

Uveďte znaky mýtického, náboženského a filozofického myslenia

Mýtické myslenie je myslenie, ktoré pri chápaní sveta a človeka vychádza z mýtu. Je to myslenie, ktoré v príbehu o pradávnej minulosti (grécke slovo „mythos“ znamená rozprávanie, povesť, báj) opisuje, stvárňuje pôvod vecí a ich usporiadanie v kozme. Mýtické myslenie pripisuje bohom, ľuďom, zvieratám, rastlinám, predmetom funkciu predstavovať nejaký súbor javov a jeho vzťahy k iným súborom. Tieto predstavy mu […]

čítajte viac

Učenie

2 SPÔSOBY UČENIA širší – učenie vo všeobecnosti, obohacovanie skúseností jednotlivca, všetko čo si osvojujeme (napr. 4 roka na SŠ); patrí sem všetko čo človek získava po narodení v kontakte s prostredím a čo vyvoláva trvalejšie zmeny v jeho správaní užší – cieľavedomé obohacovanie, systematické (napr. školské učenie) Hodnotí sa výkon Učenie – relatívne trvalá zmena v správaní, vyplývajúca zo skúseností DRUHY UČENIA intelektuálne – […]

čítajte viac

Psychohygiena

DUŠEVNÁ HYGIENA súbor pravidiel, ktoré slúžia na udržanie, prehĺbenie alebo opätovné získanie duševnej rovnováhy a duševného zdravia je zameraná na pôsobenie na samého seba, na problémy duševnej rovnováhy, na prevenciu a upevňovanie duševného zdravia spôsoby ako zachovať duševnú hygienu – dostatočný spánok, správna výživa, dostatok pohybu, účinné hospodárenie s časom, relaxačné techniky, autoregulačné cvičenia duševná porucha – zmena […]

čítajte viac

Psychické javy

procesy (dejú sa stále) stavy (sú chvíľkové) vlastnosti (môžu sa vyvíjať, sú stálou charakteristikou) PROCESY POZNÁVACIE PROCESY pocit – vyjadruje obraz jednej stránky predmetu alebo javu vnem – komplex pocitov, typická je celistvosť javu, každý vníma skutočnosť rôzne (vyberavosť) predstava – obraz niečoho čo bezprostredne nevnímame ale máme s tým už skúsenosť, ak nemáme hovoríme o fantázii pozornosť – zameranosť človeka na […]

čítajte viac

Význam psychológie

vďaka mnohým psychologickým výskumom v dnešnej dobe dokážeme lepšie pochopiť psychiku človeka, ako aj jej konanie, správanie, myslenie.. PREDMET PSYCHOLÓGIE v priebehu vývoja sa menil, dnes je to prežívanie a správanie jednotlivca; psychológia skúma duševné javy a to, ako pôsobia v živote človeka, ako sa v priebehu jeho života utvárajú, vyvíjajú a menia prežívanie, správanie, psychologické disciplíny, metódy psychológie (zhrnuté […]

čítajte viac

Asertivita

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných. Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického […]

čítajte viac