Rastlinné pletivá

Pletivo:

súbor buniek, ktoré sa diferencovali a špecializovali na vykonávanie určitých funkcií. Vzniká postupným delením buniek, ktoré sú od seba oddelené bunkovými stenami. Bunky pletiva medzi sebou komunikujú PLAZMODEZMAMI.

Histológia: veda, ktorá sa zaoberá štúdiom pletív.

Základné typy pletív:

(1) Podľa schopnosti deliť sa

DELIVÉ (meristémy):
- Ich bunky sú schopné deliť sa → umožňujú rast rastliny
- Nachádzajú sa v rastových vrcholoch (vrchol koreňa, stonky, listov)
- Poznáme primárny meristém (vo vegetačných vrcholoch koreňa, listov a stonky ) a sekundárny meristém (vzniká obnovením delivej schopnosti trvácich pletív – kambium a felogén, ktoré sú v druhotne
TRVÁCE:
- Vznikli činnosťou delivých buniek
- Sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré stratili schopnosť deliť sa

(2) Podľa zhrubnutia bunkovej steny

PARENCHYMATICKÉ:
- Tvorené tenkostennými bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi (interceluláry)
- Vypĺňajú vnútorné orgány
- Napr. palisádový parenchým v listoch, mezenchým v mladých častiach rastliny
KOLENCHYMATICKÉ:
- Tvorené nerovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami (najčastejšie v rohoch)
- Hlavne v stopkách plodov (zhrubnutie dodáva pevnosť → mechanická funkcia)
SKLERENCHYMATICKÉ:
- Rovnomerne silne zhrubnuté bunkové steny, ktoré sú prestúpené plazmodezmami.
- Ich bunky sa nazývajú sklereidy (kamenné bunky), lebo sú tvrdé a zdrevnatené
- Vyskytujú sa napr. v dužine hrušky, v kôstke marhuli atď

(3) Podľa funkcie

KRYCIE:

Pokrývajú povrch tela, chránia ho (pred mechanickým poškodením, vyparovaním nadmerného množstva vody, nepriaznivými vonkajšími vplyvmi) a umožňujú výmenu látok s vonkajším prostredím. Sú tvorené z:

(I) POKOŽKY: jedna vrstva buniek, ktoré sú blízko seba, ich tvar a zloženie závisí od typu rastliny, napr. trávy ich majú inkrustované oxidom kremičitým. V nadzemných častiach rastliny sa volá EPIDERMA, v podzemných častiach rastliny sa volá RIZODERMA. Na povrchu epidermy je kutikula, ktorá tvorí súvislú vrstvu, obsahuje nepriepustný kutín, ktorý bráni vysušeniu.
(II) CHLPY (TRICHÓMY): vyrastajú z pokožky. Môžu byť krycie (na povrchu listov), žľaznaté (muškát), pŕhlivé ( pŕhľava), absorpčné (prijímajú vodu a v nej rozpustné látky – napr. koreňový vlások)
(III) EMERGENCIE: krycie (ostne) – chránia pred bylinožravcami (napr. ruža, egreš), alebo žľaznaté (tentakuly) – lepkavé žliazky mäsožravých rastlín, na ktoré sa prilepí hmyz .
(IV) PRIEDUCHY: zabezpečujú výmenu plynov a vyparovanie vody medzi rastlinou a prostredím, sú vo všetkých mladých častiach zelených rastlín, sú tvorené dvoma obličkovými bunkami, ktoré maj schopnosť otvárať a zatvárať sa a medzi ktorými je dýchacia štrbina.
(V) HYDATÓDY: sú prieduchy, ktoré stratili schopnosť otvárať a zatvárať sa. Vždy sú otvorené.
(VI) KOROK: je druhotné krycie pletivo, vytvára sa u zdrevnatených stoniek činnosťou felogénu. Je tepelný a mechanický izolátor. U niektorých rastlín jeho vonkajšie vrstvy praskajú, odlupujú sa a tvoria borku.

VODIVÉ:

Umožňujú transport vody a v nej rozpustených látok. Sú tvorené súborom cievnych zväzkov, ktoré tvorí lyko a drevo.

(I) DREVO = XYLÉM: vedie vodu a v nej rozpustené minerály = anorganické látky z koreňa k listom = TRANSPIRAČNÝ PRÚD. Tvoria ho cievy (mŕtve rúrky s rozpadnutými priečnymi priehradkami) a cievice (mŕtve bunky so zachovanými priečnymi priehradkami, ktoré sú prederavené).
(II) LYKO = FLOÉM: vedie organické látky získané fotosyntézou z listou do orgánov alebo na dlhodobé uskladnenie. Tvoria ho sitkovice (živé bunky, medzi ktorými sú priehradky).

TYPY CIEVNYCH ZVÄZKOV:

ZÁKLADNÉ:

Tvoria priestor medzi vodivými a krycími pletivami. Majú rôzne funkcie, tvoria ich hlavne parenchymatické bunky:
(I) ASIMILAČNÉ: obsahujú veľa chlorofylu → fotosyntéza → v listoch
(II) MECHANICKÉ: chráni cievne zväzky, hlavne kolenchým a sklerenchým
(III) ZÁSOBNÉ: obsahujú OL (T, C, B), sú v koreňoch, podzemkoch, hľuzách atď.
(IV) VYLUČOVACIE: mliečnice, ktoré slzia mlieko (latex) alebo nektáriá, ktoré vylučujú nektár (sacharidová aromatická látka) a lákajú tak opeľovačov.