Timrava, Tajovský

TIMRAVA

2.vlna realizmu
sociálne, „citové drámy“ próza
pseudonym podľa studne v jej rodisku
život prežila na dedine, mladá intelektuálka, feministka

1. ETAPA

„citové drámy“, irónia, satyra
ľúbostné prózy, výsmech ľúbosti, dedinské manželstvo = láska z rozumu

2. ETAPA

sociálna problematika, zrelšie práce, satyra
kritizuje inteligenciu, egoistické záujmy
hrdinovia neprechádzajú zmenami, ustálené povahové črty,
bohatý vnútorný svet, žijú 2 životy – v spoločnosti (popreté vnútorné „ja“)
vnútri seba (búria sa)
medzi dialógmi postava myslí – prebieha simultánne dej, rozhovor, konanie

NOVELY

Bez hrdosti
Skúsenosť (autobio.)- postrehy z rodiny P.O. Hviezdoslava, kritika inteligencie, odráža postavenie buržoázie
Hrdinovia – odsúdenie vojny, ironický názov, ide o anti-hrdinov
Skon Paľa Ročku – atmosféra povojnového života, vplyv chudoby na mravnú stránku života

ŤAPÁKOVCI

najkritickejšie dielo
psychologická, spoločensky- analytická próza, predstavuje „most“ k modernej slov. proóze od medzivoj. obdobia
zložité premeny života ľudí na dedine
kritizuje zaostalosť, lenivosť, neschopnost ľudia = konzervatívci
2 postavy sa vymykajú z normálu: – Anča – zmija – Iľa – kráľovná
- Iľa- snaha o zmenu primitívneho spôsobu života rodiny, je vzdelanejšia ako ostatný v rodine, preto odchádzaz domu a snaží zit lepšie. Vdaka svojej vytrvalosti dosiahne že sa aj jej muž Palo odíde od Tapákovcov
- Anča – vášnivo túži po láske (nenaplnená), paradoxne vyšíva svadobné odevy pre nevesty, charakter poznačený protirečivosťou – vnútri (nežná, milá, láskyplná)
- zvonka (agresívna)- je to najtragickejšia postava v tvorbe autorky
2 dejové línie aj konflikt – vonkajší dej – Iľa vs. Ťapákovci
- vnútorný dej – životná tragédia Anče
Kondenzovaná skratka (Anča – zmija)
charakteristika postáv, prostredia
osobné zložité charakteristiky
rozprávač z pozície „nezúčastneného dedinčana“
Z hist. Hľadiska – premeny dediny, svedectvo o tej dobe

Dej U Ťapákovcov býva 16 ľudí. Štyria bratia so ženami, piaty brat je ešte slobodný. Majú sestru, ktorá je slobodná, lebo je mrzáčka. Nechodí, iba sa vláči na kolenách a dlaniach. Chlapi sa znášajú, ale ženy sa nemôžu dohodnúť. Iľa si myslí, že domácnosť by mala pripadnúť jej – ako žene najstaršieho brata. Najviac proti je Anča, aj ona by chcela rozkazovať a vždy robí presný opak toho, čo chce Iľa. Iľu nemá žiadna zo žien rada, ale tolerujú ju a nič nepovedia – veď sú to Ťapákovci. Iľa by rada zmenila niektoré zvyky, ale každému to je jedno. Chcela by postaviť nový dom, tvrdí, že je to tam nezdravé a preplnené. Všetci len mlčia. Akoby ani neboli v miestnosti. Svojich bratov však zastúpi Anča, že keď sa jej nepáči, môže ísť. Takto to chodí deň čo deň. Iľa odchádza do služby k pani rechtorke, plánuje, že bude mať veľa voľného času na čítanie a besedovanie ako keď tam bola na návšteve, ale nie je to také ako si to predstavovala. Východisko sa jej ponúka v upozornení notára, že v dedine môže vykonávať iba jednu funkciu. Je aj „babicou“ a tak sa musí rozhodnúť. Vyberá si odchod zo služby, je rada, ale tvári sa, že je to nutnosť. Všetky veci si odniesla do rodičovského domu. Asi o týždeň sa tam presťahoval aj Paľo. Onedlho je postavený nový dom pre Iľu a Paľa. Sú šťastní a spokojná je aj celá rodina Ťapákovcov. Dusia sa v jednej izbe, všetko im je jedno, žijú tak ako predtým.

J.G. TAJOVSKÝ

narodil sa v Tajove pri BB.
počas 1. Sv. vojny prebehol do ruského zajatia a odtial sa dpstal do ČS légii
prelom 19.storočia
realizmus (2.vlna)
„Prvé hodinky“ – krátke autobiogr. zbierky z detstva
poviedky, dedinská tematika
okrem epiky – dráma – Ženský zákon (komédia)
krátka epika – Maco Mlieč, Horký chlieb, Na chlieb

SCHÉMA ROZPRÁVANIA V JEHO PRÓZACH:

striedavo pasívny svedok
aktívny účastník deja
hlavné postavy preberú úlohy rozprávača (dialóg, monológ)
rozprávač vystúpi z textu, aktívne zapája čitateľa
stručný rozprávačov záver

MACO MLIEČ

poviedka

Konflikt: nikdy nenastane, je skrytý

sociálny, ktorý je založený na protikladnom zobrazení bohatého gazdu « chudobného sluhu (upozorňuje na vykorisťovanie)
„dva svety sa podmieňujú, nevylučujú, ku kolízii dochádza nepriamo, čo má za následok , že ho v texte nahrádza paradox, ten sa predlžuje v pointe.“
Empatické cítenie autora s postavami
Bezútešný život a smrť v opustenosti
Idea: Táto poviedka zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a nejakým spôsobom postihnutým.
- použité archaizmy, historizmy
- hlavná postava si nevie pripustiť, že je zdieraná, naopak, domnieva sa že ešte dlží, pokora, nesebeckosť
Kompozícia: Krátky príbeh bez zvratov a napätia, komplikovaná stavba:

Stretnutie rozprávača (v 1. os. j.č.) s Macom Mliečom (na jeseň)
Vysvetlenie rozprávača, prečo zachytil stretnutie
Prerozprávanie života Maca Mlieča z dôb, keď začal pracovať, prerývané opismi postavy a charakteristikou (po jeseň), na Vianoce Maco umiera

je tu použitý prvok realizmu (využíva nárečové ľudové slová, napr.: pľúčnik, štiepalo, používa archaizmy: švíbalky (zápalky), dohán (tabak), vulgarizmy: hovädo, . . .
prevažuje opis postavy, ktorý sa často mení na karikatúru, využíva porovnávací opis, z charakteristiky využíva nepriamu charakteristiku
pre porovnanie psychiky postáv využíva vnútorný monológ vo forme úvahy,
autor zasahuje do deja ako rozprávač, v 1. os. sg,
pre zvýšenie gradácie diela opis príbehu prelína s dialógmi medzi postavami,
postavy sú charakteristické nerozvinutou formou sebaidentifikácie (neschopné byť samým sebou, nevyznajú sa v sebe, sú rozptýlené, nevedia sa zaradiť do spoločnosti),
autor si menej všíma prostredie, preto v poviedke upúta predovšetkým brilantný opis osoby.
Dej:

Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa odkedy pracuje. Poradí mu aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda riadne každý rok vyplácal. Maco nemá pocit, že ho gazda zdiera. Od detstva pozná len robotu. Neoženil sa, lebo ho žiadna dievka nechcela, na ženy zanevrel. Žije sám u gazdu v maštali, robí všetky možné roboty. Gazda sa nevzdáva výhodného robotníka, vždy mu našiel náhradnú prácu. V jeseni začal Maco polihovať, nesťažoval sa nikomu, gazda žartom prehodil, že je to už pred smrťou, ale nezaujímal sa, čo mu je. Paholci sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať. Gazda urobí vyúčtovanie, samozrejme, len za jeden rok. Maco nechce aby mu vyplatil peniaze. Prosí gazdu aby mu za ne vystrojil riadny pohreb. Gazda začal Macovi smrť vyhovárať, akoby sa jej bol sám bál. Maco sa odoberie od gazdu, poďakuje mu, že ho choval a šatil, bozká mu ruku. Konečne aj richtárovi vypadli slzy a v svedomí bohvie, čo si myslel, ale všetko dobré. Bolo už však neskoro. Maca našli ráno studeného v telinci. Gazda mu vystrojil krásny pohreb.