Georg Wilhelm Friedrich Hegel
- posledný z nemeckých klasických idealistov, filozof, ktorý ovplyvnil myslenie vtedajšieho pruského štátu, jeho prednášky vyhľadávali a navštevovali nielen študenti
- študoval filozofiu a teológiu, vyučoval na gymnáziu, profesor v Berlíne, zomiera na choleru
- svoju filozofiu predstavil neskôr ako Scheling, veľký vplyv na Hegelov spôsob uvažovania mal Kant
- Hegel hovorí o absolútnej totožnosti bytia a myslenia, absolútny idealista
- skutočnosť je vytváraná vedomím, nadindividuálnym vedomím, duchom
- skutočnosť teda vychádza z jedného základného princípu, z večnej absolútnej idey, ktorá sa neustále vyvíja a tvorí zo seba veci a javy
- teda všetko bytie – prírodné aj duchovné je istým štádiom vývoja ducha
- bytie sa vyvíja cez protiklady, ide o boj protikladov cez triádu: téza – antitéza – syntéza
- podľa Hegela je ľudský duch obraz božieho ducha
- človek si sám seba uvedomuje a duch a aj duch je svojou podstatou sebauvedomenie dialektického charakteru, prebiehajúce cez spomínané tri štádia:
1) Štádium – človek ešte nevie detailne o sebe samom; ide o uvedomenie si existencie v najjednoduchšej rovine, napr. na úrovni dieťaťa
2) Štádium – človek začína sám seba objavovať, a tým sa sám sebe aj odcudzuje, lebo je to niečo nové, nepoznané, akoby sa rozdelilo ja pozorujúce a ja pozorované
3) Štádium – dochádza k syntéze, seba odcudzovanie sa mení na hlbšie sebapoznanie, človek sa zmieruje sám so sebou.
SEBAUVEDOMENIE BOŽSKÉHO DUCHA, ABSOLÚTNEJ IDEY
- štádium vývoja – téza – božstvo: si ešte neuvedomuje samo seba, existuje samo o sebe mimo priestoru a času, vyvíja sa, ide o obdobie pred vznikom prírody, jednotlivé okamihy vývinu sú pojmové určenia idey, Hegel zhrnul toto štádium v diele: Logika.
- štádium – antitéza – dielo Filozofia prírody – božstvo hľadá samo seba; prechádza seba odcudzením, existuje v inobytí, vo svojej vlastnej negácii v prírode a v priestore
- Štádium – syntéza – dielo Filozofia ducha – návrat božského k sebe samému cez hlboké sebapoznanie ktoré prebieha v človeku; božstvo sa tak stáva duchom subjektívnym, objektívnym, absolútnym.
- sebapoznaním absolútnej idey končí vývoj, ktorý prebiehal od jednoduchého neurčeného neuvedomeného bytia až po samotné myslenie, od nižšieho k vyššiemu;
- Hegel svoj filozofický systém považuje za vonkajšiu podobu absolútneho sebapoznania božstva, čo znamená zároveň ukončenie filozofického myslenia vôbec.
- podáva metódu, ako správne myslieť – ak človek správne myslí, dopracuje sa k podstate sveta, lebo je dostupná racionálnemu poznaniu, myslenie musí byť oslobodené od chybných úsudkov, protirečenia treba poňať ako nevyhnutné štádium myslenia, ktoré tvorí prechod na vyšší stupeň poznania.
- kladie dôraz na správne pochopenie dejín, nikdy sa nedá nejaká udalosť alebo osobnosť posudzovať izolovane, vždy je nutné hodnotiť v širších súvislostiach, pretože dejiny sú reťaz myšlienok, len dejiny ukážu, ktorá myšlienka bola správna – nesprávna, to čo je dobré, pretrvá.
- Fenomenológia ducha – najvýznamnejšie dielo.
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.
