Franská ríša

I. DYNASTIA MEROVEJOVCOV

CHLODOVIK I. MEROVEJOVSKÝ

• vládol Frankom z okolia dnešného mesta Tournai, zjednotil franských náčelníkov
• 486 ovládol strednú Gáliu
• Nechal sa pokrstiť, čím si získal podporu pápeža – spolupráca- pápež potreboval podporu proti ariánskym kresťanom, Chlodovik zase požehnanie kresťanskej cirkvi
• Porazil ariáncov, ktorí boli jedným z najväčších rozkolov cirkvi, lebo odmietali pápeža, mali podporu u Vizigótov v J Francúzsku (Frankovia ich vytlačili z Galie do Španielska)

II.KAROLOVSKÁ DYNASTIA

• rozdelenie ríše na 3 kráľovstvá:
  • Austrázia
  • Neustria
  • Burgundsko
• k moci sa dostávajú správcovia kráľovského paláca- majordomovia

austrázijksý Arnulfovci-Piponovci

PIPIN II.

• ovládol celú ríšu po bitke pri Tertry
• Merovejovcom ponechal len formálnu moc
• expanziu spájal s christianizáciou za pomoci anglosaských mníchov – Winfrid, ktorý sa ako sv. Bonifác stal „apoštolom Germánov“

KAROL MARTEL

• jeho syn
• zastavil arabské útoky v bitke pri Poiters 732

PIPIN III. KRÁTKY

• 751 zosadil Merovejovcov
• Pápež ho vyhlásil za kráľa, za to mal bojovať proti Longobardom, ktorí nakoniec ustúpili
• Pipinova donácia sa stala podnetom pre vznik pápežského územia – Patrimonium Sancti Petri

KAROL VEĽKÝ

• (768–814)
• porážke Longobardov sa nechal korunovať ako Rex Francorum et Langobardorum (Kráľ Frankov a Longobardov)
• pripojil Itáliu k svojej ríši
• 800 stal sa cisárom – Michal I. ho uznal za rovnocenného cisára a Byzantská ríša sa definitívne odtrhla od západnej Európy – nový štátny útvar Svätá ríša rímska
• stabilizoval situáciu v Germánii – zlomil saský odpor a začlenil ich územie do Franskej ríše
• christianizácia spojená často aj s násilím
• zisk územia až k Viedenskému lesu, kde založil Východnú marku (dnešné Rakúsko)
• snažil sa podmaniť si slovanské kmene → museli mu platiť mierovú daň – tribút
• územie rozdelil na grófstva, ktoré spravovali grófi
• marky – okrajové územia ohrozované zvonka, vytvoril tu vojenskú správu, na čele boli markgrófi

KAROLÍNSKA RENESANCIA

• kultúrny rozvoj podporovaný kráľovským dvorom, ktorý preberá antické vzory, snaží sa zlepšiť vzdelanostnú úroveň a presadzovať misijné zámery cirkvi
• písomníctvo – nový typ písma – vlastná karolínska minuskula
• umenie iluminácie
• prepisovali sa antické diela
• zakladali sa kláštory
• vybudoval Aachen
• vzdelanci: Alkuin, Einhard, Diakon, Peter z Pise, Theodulf, Dungal

ROZDELENIE FRANSKEJ RÍŠE

• ríša mala obrovský rozsah – vyžadovala veľa vojakov, preto Karol presadzoval vojenskú povinnosť pre všetkých slobodných obyvateľov
• niektorí sa tomu snažili vyhnúť tým, že vstupovali do lénneho pomeru a stávali sa vazalmi a tým posilňovali moc feudálov a zvyšovali ich nezávislosť od kráľa

Ľudovít Pobožný

• veľkosť ríše si vyžadovala náročnú štátnu správu, preto ju rozdelil medzi 3 synov a najstaršieho Lothara určil za panovníka
• mladší bratia sa mu odmietli podriadiť, čo vyriešili 843 Verdunskou zmluvou → rozdelenie ríše na:
  • Východofranskú – (Nemecko) Ľudovít Nemec
  • Západofranskú – (Francúzsko) Karol Holý
  • Stredná časť – Lothar