Jednobunkovce

Telo prvokov tvorí jediná bunka, na povrchu ktorej je tenká blana – pelikula, u niektorých sa vytvára schránka. Vnútorne je bunka rozlične diferencovaná. Jediná bunka je prispôsobená na vykonávanie všetkých funkcií potrebných pre život. Je na vyššom stupni organizovanosti ako bunky mnohobunkovcov, keďže tie vykonávajú len časť funkcie tela mnohobunkovcov. Bunka jednobunkovcov predstavuje samostatný organizmus – prijíma potravu, vylučuje, dýcha, pohybuje sa, rozmnožuje sa a vníma podráždenie.

Jednobunkovce prijímajú tuhú potravu fagocytózou. Meňavky prijímajú potravu panôžkami a prakticky celým povrchom tela, zatiaľčo väčšina riasničkavcov má vyvinutý tráviaci systém analogický mnohobunkovcom, ktorého hlavnou organelou je potravová vakuola. Väčšina sladkovodných prvokov má pulzujúce vakuoly, ktoré im slúžia na zbavovanie sa prebytočnej vody prijatej z okolia. Preto morské prvoky neprežijú v sladkej vode.

Za fylogeneticky najdokonalejšie prvoky sa považujú riasničkavce s relatívne najzložitejšou stavbou, u ktorých malo vytvorenie jadrového dualizmu s následnou polymerizáciou jadra za následok zlepšenie riadenia bunkových procesov a rozmnožovania. Tieto polymerizačné tendencie u jednobunkovcov viedli k vzniku kolónií a následne mnohobunkovcov. Jedným z nepohlavných spôsobov rozmnožovania jednobunkovcov je rozdelenie bunky. Takýmto spôsobom sa delia bičíkovce aj riasničkavce, lenže pri bičíkovcoch je to pozdĺžne delenie (začína od bičíka), a pri riasničkavcoch priečne delenie bunky. Výnimočne sa jednobunkovce môžu množiť šikmým delením. Prvoky žijú vo vodnom prostredí, veľa druhov cudzopasí. Živia sa hnilobnými baktériami, zúčastňujú sa samočistenia vôd a sú súčasťou pôdnych ekosystémov. Väčšinou sú mikroskopické, menšie ako 1mm. Dnes poznáme viac ako 31 000 druhov. V mori tvoria spolu s riasami základ potravného reťazca, od ktorého závisí celý morský ekosystém.