Ako sa syntetizuje RNA a DNA

Aplikujte na príklade, ako sa syntetizuje RNA a DNA.

Príklad: Prepíšte genetickú informáciu týchto kodónov DNA do kodónov RNA:

• AGA CAA CGA AAA CCA ATA GCT CCT CTA
• Aký typ RNA ste vytvorili? Vytvorte aj druhý komplmentárny reťazec DNA.

Ktoré aminokyseliny kóduje genetická informácia týchto kodónov? Vyhľadajte v tabuľke.

Definujte a popíšte Mendelove zákony

Uveďte ich schematické znázornenie.

1) Mendelov zákon

= zákon o jednotnosti prvej generácie krížencov (= zákon uniformity a reciprocity)

• ak sa navzájom krížia homozygotné jedince, tak je prvá generácia fenotypovo aj genotypovo zhodná – uniformná bez ohľadu na to, od ktorého rodiča vloha (alela) pochádza.
  • Pr.: P: AA x AA
  • G: A, A, A, A
  • F: AA AA AA AA
  • P: aa x aa
  • G: a,a,a,a
  • F: aa aa aa aa
  • A – hnedé oči a- modré oči

2) Mendelov zákon

• zákon o segregácii alel a ich kombinácii v druhej generácii krížencov
• vzájomným krížením heterozygotov vzniká druhej filiálnej generácie potomkov genotypovo aj fenotypovo odlišná, štiepia sa v určitých číselných pomeroch
  • Pr:: P: Aa x Aa
  • G: A,a,A,a
  • F: AA Aa Aa aa ––– 1 : 2 : 1 – genotypový štiepny pomer

3 (hnedé) : 1 (modré) – fenotypový štiepny pomer

3. Mendelov zákon = zákon o voľnej kombinovateľnosti rôznych alelových párov

• pri tovrbe gamét sa alely roznych párov správajú k sebe nazávisle a kombinujú sa na princípe každý s každým; dihybrid tvorí 4 typy gamét, ak sa kombinujú vzniká 16 kombinačných možností

Platnosť Mendelových zákonov:

• majú všeobecnú platnosť- pre Ž, R, človeka, mikroorganizmy
• za pedpokladu, že jeden gén kóduje jeden znak
• gény sú lokalizované v autozómoch – nie v gonozómoch
• ak sledujeme viac znakov- každý gén leži na inom CHRMZ
• todičia musia byť homozygoti (AA x aa)

Definujte princíp dedičnosti kvalitatívnych znakov:

• monohybridné kríženie
• dihybridné kríženie
• spätné kríženie
• dedičnosť s úplnou a neúplnou dominanciou
• kodominancia

Monohybridné kríženie

• sleduje sa 1 znak

1) Mendelov zákon = zákon o jednotnosti prvej generácie krížencov (= zákon uniformity a reciprocity)

• ak sa navzájom krížia homozygotné jedince, tak je prvá generácia fenotypovo aj genotypovo zhodná – uniformná bez ohľadu na to, od ktorého rodiča vloha (alela) pochádza
  • Pr.: P: AA x AA
  • G: A, A, A, A
  • F: AA AA AA AA
  • P: aa x aa
  • G: a,a,a,a
  • F: aa aa aa aa
  • A- hnedé oči a- modré oči

2. Mendelov zákon – zákon o segregácii alel a ich kombinácii v druhej generácii krížencov

• vzájomným krížením heterozygotov vzniká druhej filiálnej generácie potomkov genotypovo aj fenotypovo odlišná, štiepia sa v určitých číselných pomeroch
  • Pr:: P: Aa x Aa
  • G: A,a,A,a
  • F: AA Aa Aa aa ––– 1 : 2 : 1 – genotypový štiepny pomer
  • 3 (hnedé) : 1 (modré) – fenotypový štiepny pomer

Dihybridné kríženie

• sledujú sa 2 znaky

3. Mendelov zákon = zákon o voľnej kombinovateľnosti rôznych alelových párov

• pri tovrbe gamét sa alely roznych párov správajú k sebe nazávisle a kombinujú sa na princípe každý s každým; dihybrid tvorí 4 typy gamét, ak sa kombinujú vzniká 16 kombinačných možností

Pr.:

• Spätné kríženie

  Využíva sa pri určovaní genotypu. Je to kríženie heterozygota s homozygotom. Potomkovia majúrovnaké genotypy a fenotypy ako rodičia.

Testovacie kríženie:
Kríženie heterozygota a recesívnym homozygotom, potomkovia sú heterozygoti a recesívni homozgyti (1:1) ale dajú sa fenotypovo odlíšiť. Využíva sa pri určovaní genotypu.

• rodičia: P: Aa x aa
• gaméty: G: A,a x a, a
• potomkovia: F1: Aa, Aa, aa, aa

pr.: Máme čierneho pudlíka a chceme zistiť, či je homozygot alebo heterozygot – skrížime ho s hnedou pudlicou a čo vznikne?

• ak bol pudlík dominantný homozygot (čierny):
  • P: (neznámy) BB (čierny) x bb (hnedý)
  • F1: Bb (čierne) Bb (čierne) Bb (čierne) Bb (čierne)
• budú všetky šteniatka čierne
• ak bol pudlík heterozygot (čierny):
  • P: (neznámy) Bb (čierny) x bb (hnedý)
  • F1: Bb (čierne) Bb (čierne) bb (hnedé) bb (hnedé)
• ak budú niektoré šteniatka hnedé, vieme, že neznámy pudlík bol heterozygot
• Úplná dominancia
  • je stav, keď jedna alela v genotype prevláda nad druhou. Alela A je úplne dominantná nad alelou a, ak sa fenotypovo heterozygot Aa a dominantný homozygot aa neodlišujú (napr. červená farba kvetu Hrachu siateho je úplne dominantná nad bielou; heterozygot Aa má červený kvet)
• Neúplná dominancia – intermediarita
  • Nie je vzťah nad a podriadenosti. Je to stav, keď sa obe alely A, a podieľajú na utvorení znaku heterozygota s rovnakou intenzitou; heterozygot Aa sa fenotypovo odlišuje od homozygotov AA, aa. (napr. kvety nocovky – dominantný homozygot AA má červené kvety, recesívny homozygot aa má biele a heterozygot Aa má ružové kvety).
  • P: aa x AA
  • G: a, a, A, A
  • F: Aa, Aa, Aa, Aa
• Kodominancia
  • zvláśtny typ neúplnej dominancie, keď sa pri heterozygotovi fenotypovo prejavujú obe alely
  • pojmy dominancia, recesivita, kodominancia vyjadrujú vzťahy medzi alelami.

  Pr.: dedičnosť krvných skupín systému AB0

• gén je zodpovedný za realizáciu krvných skupín, má 3 alely: IA IB i
• genotypy ľudí s KS :
  • AB – IA IB – nazýva sa aj kodominantný ( rovnako dominantný)
  • 0 – ii – recesívny homozygot
  • A- IA IA aj IAi
  • B- IB IB aj IB i