Ekologické problémy ľudstva

GLOBÁLNE EKOLOGICKÉ PROBLÉMY

Sú to nepriaznivé vplyvy (zásahy do prírody), ktoré ovplyvňujú život všetkých obyvateľov sveta (ich zdravie, výživu, prežitie…). Mení sa klíma, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo.

Stručný prehľad globálnych ekologických problémov:

znečisťovanie ovzdušia
poškodzovanie zdravia ľudí
populačná explózia – problém výživy ľudstva
kyslé dažde
skleníkový efekt
zväčšovanie ozónovej diery
znižovanie tvorby kyslíka
znečisťovanie vôd
ohrozenie biodiverzity
úbytok a znehodnocovanie pôdy
znižovanie kvality pôd – degradácia pôd
rozširovanie púští – dezertifikácia
úbytok tropických dažďových pralesov
úbytok lesov – deforestácia
nadmerné čerpanie nerastných zdrojov
nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania

Skleníkový efekt:

Plyny (metán CH4, freóny, oxidy dusíka, halogénne uhľovodíky) sa hromadia v atmosfére a spôsobujú tzv. skleníkový efekt. Vzniká zadržiavaním tepla atmosférou pri tepelnej výmene medzi povrchom Zeme a kozmickým priestorom . Skleníkový efekt má za následok zvýšenie globálnej teploty atmosféry. Môže vyvolávať aj zmeny v zrážkovom režime. Najviac sa to prejavuje v polárnych oblastiach. Postupným roztápaním polárnych ľadovcov hrozia katastrofálne následky najmä pre pobrežné a nízko položené oblasti. Tie môžu byť úplne zaplavené. Dvojnásobný rast obsahu CO2 môže mať za následok úplné roztopenie ľadovcov a zvýšenie hladiny svetového oceánu až o 60m

Kyslé dažde:

Oxidy uhlíka, síry a dusíka sa v atmosfére zlučujú s vodnými parami. Kvapky padajú na zem vo forme dažďa, alebo snehu, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch. Spôsobujú – ničenie lesov, pôdy, polí, umeleckých pamiatok.

Zväčšovanie ozónovej diery:

Ozónová vrstva, ktorá chráni Zem pred škodlivými slnečnými ultrafialovými lúčmi, sa ustavične stenčuje. Deje sa to v dôsledku používania látok, ktoré spotrebúvajú ozón, napríklad freóny nachádzajúce sa v aerosóloch, lepidlách a chladničkách. Úbytok ozónu vedie k vzniku rakoviny kože, aj k iným zdravotným problémom, preto sa štáty usilujú znížiť ich používanie a freóny boli v mnohých štátoch zakázané.

Dažďový prales plní veľmi dôležitú funkciu –zasahuje do kolobehu vody a prvkov a do klimatickej rovnováhy. Je domovom veľkého množstva živočíšnych a rastlinných spoločenstiev. Vytvára rôzne typy životného prostredia. Dažďové pralesy obsahujú rastliny v takom množstve a hustote, že ich môžeme nazvať pľúcami Zeme. Odlesňovanie sa robí za účelom získavania poľnohospodárskej pôdy a ťažby dreva.

Dezertifikácia (rozširovanie púští)

Šírenie púští dosiahlo na africkom kontinente katastrofálne rozmery. Ročne sa stráca 5 – 6 mil. ha pôdy. Púštne oblasti zaberajú v súčasnej dobe asi 1/8 povrchu súše. Najväčší podiel púští, až 75% územia, majú v Austrálii. Európa ako jediný kontinent nemá rozsiahle púšte. Kvôli nesprávnemu obrábaniu, nadmernému spásaniu, vyrubovaniu stromov, ničenie tropických pralesov a zmene klímy sa púšte stále rozširujú. 29 % pevniny je viac či menej intenzívne ohrozených postupom púšte.

Civilizačné choroby

Civilizačný a technický rozvoj postupne oddeľuje človeka od prírody. Na civilizačné choroby má vplyv hlavne zamorovanie prostredia syntetickými chemickými látkami, znižovanie telesného pohybu, upadajúcej zdatnosti a odolnosti, psychické záťaže vyplývajúce z rastúceho životného tempa, nadmerná a jednostranná výživa atď. Patria k ním: srdcovo-cievne choroby, rakovina, neurózy, toxikománia, metabolické problémy, napokon aj AIDS. Najväčší podiel na vzniku civilizačných chorôb má stres a nesprávna životospráva. Strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov, soli, chudobná na vlákninu, vitamíny a minerály je považovaná za jeden z faktorov zvyšujúcich riziko srdcovocievnych ochorení, rakoviny, cukrovky a ďalších.

Nadmerné čerpanie prírodných zdrojov

Svet potrebuje obrovské množstvo energie nielen na zabezpečovanie tepla, svetla, osobnej a nákladnej dopravy, ale aj na pohon rozličných zariadení a podporu poľnohospodárstva. Na tieto účely sa najviac využívajú tieto suroviny: I. ropa, II. zemný plyn, III. uhlie, IV. urán. Nazývajú sa aj ako pevné alebo fosílne palivá. Sú cennými prírodnými zdrojmi energie, ktoré sú dnes obrovským tempom vyčerpávané. Zásoby fosílnych palív sú ohraničené a jedného dňa sa vyčerpajú.