Pracovné právo

upravuje pracovné vzťahy (medzi zamestnancom a zamestnávateľom) a vzťahy, ktoré súvisia s výkonom práce
zmiešané odvetvie právneho systému- má vlastnosti verejného (štát ukladá zamestnávateľovi povinností) i súkromného práva (do pracovného pomeru vstupujeme dobrovoľne)

KÓDEXY

Zákonník práce
Ústava SR – 2.hlava
v ústave je dané právo na prácu- štát musí vytvárať také prostredie a príležitosti, ktoré budú zvyšovať zamestnanosť, bude pomáhať sprostredkovať zamestnanie (úrady práce, sociálnych vecí), umožňovať rekvalifikáciu a poskytovať hmotné zabezpečenie nezamestnaným osobám

ZÁSADY

právo na odmenu za vykonanú prácu
ochrana proti svojvoľnému prepúšťaniu a diskriminácii
ochrana bezpečnosti a zdravia v práci
stanovenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času
právo na odpočinok po práci
stanovenie najkratšej prípustnej dĺžky platenej dovolenky
právo na kolektívne vyjednávanie
právo zakladať odborové organizácie
zvýšená ochrana zdravia žien, mladistvých a zdravotne postihnutých

Pracovné právo ustanovuje pracovné vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, v ktorých zamestnávateľ využíva za odmenu pracovnú silu zamestnanca

zamestnancov sa môže stať akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony
zamestnancom môže byť fyzická osoba- staršia ako 15 rokov, ukončená povinná školská dochádzka
pracovný pomer = najvýznamnejší z pracovnoprávnych vzťahov, ktorý je založený na pracovnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom
pracovná zmluva – musí mať písomnú formu, obsahom sú: druh práce a jej stručná charakteristika, ,miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, uvedenie identifikačných informácii o zamestnancovi a zamestnávateľovi, mzdové podmienky a formálne náležitosti (dátum, podpisy), môže obsahovať dĺžku skúšobnej lehoty, podmienky týkajúce sa práce nadčas, výpovednej lehoty, pracovného času a dovolenky

SPÔSOBY UKONČENIA PRACOVNÉHO POMERU

pokiaľ ide o pracovný pomer na čas určitý, konči sa automaticky dňom uvedeným na pracovnej zmluve (ak sa nedohodnú na ďalšej spolupráci)

UKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU DOHODU

pracovný pomer sa konči dňom na ktorom sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodli, ak zamestnanec požiada musí byť uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru

UKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU VÝPOVEĎOU

zamestnanec môže dať výpoveď z akýchkoľvek dôvodov a nie je nutný ich uviesť, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len na základe dôvodov ktoré sú uvedené v Zákonníku práce a musí ich uviesť; prvým dňom nasledujúceho mesiaca od doručenia výpovede začína plynúť výpovedná lehota; výpoveď nemožno dať osobám v ochrannej lehote (materská dovolenka, pracovne neschopný zamestnanec, tehotná žena); môže vzniknúť nárok na odstupné

OKAMŽITÉ ZRUŠENIE PRACOVNÉHO POMERU

zo strany zamestnávateľa len v prípade že bol zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin a čin spáchaný pri plnení pracovných povinností; zo strany zamestnanca je možné ak práca ohrozuje jeho zdravie a bezpečnosť alebo ak mu nie je zaplatená mzda

UKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU V SKÚŠOBNEJ LEHOTE

možné z obidvoch strán okamžite bez udania dôvodu

PRACOVNÝ POMER PRIRODZENE ZANIKÁ SMRŤOU ZAMESTNANCA

UKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU ÚRADNÝM ROZHODNUTÍM

DRUHY PRACOVNÉHO POMERU

PODĽA DLŽKY PRACOVNÉHO ČASU

práca na plný úväzok – 40 hodín týždenne
skrátený pracovný úväzok

PODĽA DĽŽKY TRVANIA PRACOVNÉHO ČASU

pracovný pomer na čas určitý
pracovný pomer na čas neurčitý

PODĽA VZÁJOMNÝCH VZŤAHOV DVOCH ALEBO VIACERÝCH PRACOVNÝCH POMEROV TÝKAJÚCICH SA JEDNÉHO ZAMESTNANCA

hlavný pracovný pomer
vedľajší pracovný pomer – u jedného zamestnávateľa na dlhší pracovný čas, u druhého kratší pracovný čas
súbežný pracovný čas – pracovný pomer u oboch zamestnávateľov na kratší pracovný čas
iné formy pracovnoprávnych vzťahov – dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, domácky zamestnanec, dohoda o pracovnej činnosti

Právo na prestávku v práci na jedlo (minimálne 30 minút; zamestnávateľ musí umožniť mu sa stravovať a na jedlo prispievať)

MZDA

základná mzda, príplatky a mimoriadne odmeny
za určitých podmienok vzniká zamestnancovi právo na náhradu mzdy (osobné prirážky- smrť blízkeho člena rodiny, prekážky zo strany zamestnávateľa, výkon občianskych povinností, verejný záujem, výkon verejnej funkcie)

Zamestnanec má právo stať sa členom odborovej organizácie, ktorá obhajuje práva zamestnancov, zúčastniť sa na kolektívnom vyjednávaní Výsledkom kolektívneho vyjednávania je kolektívna zmluva, ktorá záväzne upravuje vzťahy účastníkov pracovného pomeru