Komédia a satira v slovenskej darmatickej tvorbe od klasicizmu po súčasnosť

Znaky komédie:

charakterová a situačná komika
reakcia autora na problémy svojej doby
snaha poukázať na negatíva ľudských charakterov, spoločenských javov a na komickosť a nezmyselnosť istých stránok ľudského života
najčastejšie: zobrazovanie malicherných sporov medzi ľuďmi
zosmiešnenie: humorné (ľahké zosmiešnenie), ironické, sarkastický (výsmešné), satirické (útočný výsmech)
fraška
- komédia, v ktorej prevláda situačná komika a zveličovanie
- hrubá a násilná komika
- slovné hračky, vtipy, nespisovné výrazy
- zobrazovanie nepravdepodobných situácií a zápletiek

Klasicizmus

Ján Chalupka (1791 – 1871)

Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali

zač. 19. storočia
Hlavé postavy:
- Pán z Chudobíc – slovák, hlási sa k maďarom, chce zaviesť maďarčinu ale po maďarsky hovoriť nevie, predstaviteľ upadajúceho feudalizmu, vdovec, hrdý na zemianský pôvod správa sa povýšenecky, v skutočnosti chudobný, tvári sa ako vzdelanec čižmár Tesnošil – remeselník, snaží sa zaradiť do vyššej vrstvy, pracuje nekvalitne, namyslený, egoista, vyvyšuje sa nad ostatnými používaním maďarčiny
- ako postava je kritikou odrodilstva

učiteľ Sloboda – Slovák, patrí k inteligencii, hrdý na svoju reč, uvedomelý, nechce učiť len po maďarsky

Dej: Dielo sa začína voľbami nového učiteľa a jeho príchodom do Kocúrkova. Pán z Chudobíc chce, aby učil deti po maďarsky. Tesnošil zaňho chce vydať svoju dcéru. On si však vyberá

Ľudmilu, dcéru bývalého učiteľa Procházku. Lásk víťazí nad vypočítavosťou.

Od romantizmu k realizmu

Ján Palárik (1822 – 1870)

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

potreba tolerancie a zmierenia medzi Slovákmi a Maďarmi**
odsúdernie odrodilstva
humorné situácie – dvojité zámeny postáv
Hlavné postavy:
- grófka Elisa Hrabovská – krásna, milá k služobníctvu, pod vplyvom Milušky sa hlási k slovenskému pôvodu
- Miluška – grófkina spoločníčka, vzdelaná, bystrá vlastenka
- barón Ľudovít Kostrovický – grófkin snúbenec, hlási sa k maďarskému národu hoci je pôvodom Slovák
- zememerač Rohon – barónov priateľ, tiež pôvodom Slovák, ale štúdiom bol pomaďarčený
- Capková – grófkina komorná, nafúkaná, povýšenecká, nesympatická slúžka
Dej:
- V kaštieli mladej grófky Elisy Hrabovskej sa chystajú obžinkovú slávnosť. Elisa je sirota, ktorej tútorom je barón Kostrovicky. S jeho synom je už od detstva zasnúbená. Jej spoločníčkou je Miluška, dcéra vlasteneckého učiteľa Oriešku. Ten vychoval Milušku vo vlasteneckom duchu, ale aj k tolerancii k Uhorsku. Miluška sa preto usiluje, aby si šľachta všímala postavenie ľudu. Pod jej vplyvom hovorí aj grófka po slovensky. Na panstvo má prísť mladý barón Kostrovický, ktorý má byť budúcim manželom grófky. Elisa ale oňom nevie nič, preto sa s Miluškou dohodnú, že sa vymenia. Grófka sa bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška bude v úlohe grófky. Ľudovít Kostrovický prichádza so svojím priateľom, zememeračom Rohonom. Hlási sa k maďarskému národu, aj keď má slovenský pôvod. Rohon je tiež pôvodom Slovák, ale bol v maďarskom prostredí, tak sa pomaďarčil. Obaja sa rozprávajú po maďarsky. Barón tiež nie je rád, že si má zobrať dievča, ktoré vôbec nepozná, tak dostanú rovnaký nápad ako Elisa a Miluška, vymenia si svoje úlohy. V kaštieli ich privíta nepravá grófka, Miluška. Vyčíta im, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod. Vzbudí sympatie u Rohona, ktorý sa pod jej vplyvom rýchlo zmení a znovu sa hlási k slovenskému pôvodu. Barónovi sa ale Miluška nepáči, nechce si ju vziať za ženu. Páči sa mu ale dievča, o ktorom si myslí, že je učiteľova dcéra. Na konci hry dochádza k zmiereniu, všetky zámeny sa vysvetlia a všetci sú spokojní a šťastní.

Realizmus

Jozef Gregor-Tajovský (1874 – 1940)

Ženský zákon

reálne zobrazenie života na dedine vo vážnej aj humornej podobe, dedina z autorovho detsva
situačná a slovná komika
klady aj zápory ľudí
kritika klebiet, intríg, hašterivosti žien (spôsobujú zmätok v dedine)
postavy sa počas deja vyvíjajú a menia

Slovenská literatúra medzi dvoma vojnami

Ivan Stodola (1888 – 1977)

Jožko Púčik a jeho kariéra

satira na falošne chápaný humanizmus
znaky tragikomédie a frašky

Radošínske naivné divadlo

vznik: Radošín – dlhoročná divadelná tradícia
názov „naivný“ sa používa na označenie laického neodborného, neškoleného umenia
zakladateľ: Stanislav Štepka
spočiatku ako ochotnícky súbor, od 1970 profesionálny divadelný súbor
autorom hier je výlučne Štepka
humor, satira: spoločenské problémy, nepriama kritika
groteska, hyperbola, karikatúra, terčom satiry sú hlavne ľudské slabosti, neresti, tzv. národná mentalita a konzumný spôsob života.
najznámejšie hry: Jááánošííík, Človečina, Konečná stanica, Materské znamienko, Pavilón B, Ženské oddelenie, Láska nie