2. etapa slovenského národného obrodenia

2. etapa slovenského národného obrodenia – 1820–1835

• Snaha zabrániť pomaďarčeniu, všeslovanská vzájomnosť

Ján Kollár

• Evanjelik
• Považoval všetkých Slovanov za jeden národ a odlišnosť jazykov za dialekty
• Slovanské národy tvoria 4 kmene:
  • Ruský (Rusi, Bielorusi, Ukrajinci)
  • Československý (Česi, Slováci)
  • Poľský (Poliaci, Lužickí Srbi)
  • Ilýrsky (Srbi, Chorváti, Slovinci, Bulhari)
• Rusko má byť jediný nezávislý štát
• Chcel slovakizáciu češtiny (evanjelici biblickú češtinu, Česi spisovnú češtinu)

Pavol Jozef Šafárik

• Najskôr vyčleňoval slovenčinu ako samostatný jazyk, neskôr sa priklonil ku Kollárovi
• Venoval sa histórii Slovanov (Dejiny slovanskej reči a literatúry, Slovanské starožitnosti…)
• Začiatkom 20. Rokov oživili svoju aktivitu bernolákovci:
  • Jiří Palkovič – preložil Bibliu do bernolákovčiny
  • Alexander Rudnay – ostrihomský arcibiskup, podporoval zavádzanie bernolákovčiny
• Začala sa spolupráca katolíckej a evanjelickej inteligencie – hlavný vplyv mal Martin Hamuljak (organizátor bernolákovského hnutia od 20. Rokov) a Kollár
• výsledok – 1826 Slovenský čitateľský spolok, neskôr premenovaný na Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej (Kollár, Hamuljak)
• Vydával sa almanach Zora – v bernolákovčine a českoslovenčine, dielo Jána Hollého vyšlo namiesto 5. Ročníka tohto almanachu (Svätopluk, Sláv, Cyrilo-Metodiáda)
• Rozvoju slovenského národného povedomia pomáhalo aj divadelníctvo- Belopotocký založil v Liptovskom Sv. Mikuláši prvé slovenské ochotnícke divadlo (prvá hra Kocúrkovo)
• V tomto období silnelo aj maďarské hnutie v Uhorsku, ktoré sa snažilo o jediný maďarský národ