Tipy a rady
Slovania
príchod v 4.-5. storočí pravlasť – rieky Odra, Visla, Dneper 3 SMERY OSÍDLENIA Spoza Karpát- severní Slovania Spoza Tisy- východní a juhovýchodní Slovania Z územia Čiech- západní Slovania TEÓRIE že Slovania tu žili stále že prišli z Trácie hlavným zamestnaním poľnohospodárstvo, kováčstvo, kovolejárstvo, výroba keramiky, brtníctvo (lesné včelárstvo) rodiny monogamné rodina → kmeň → náčelník ľudové zhromaždenie zbor staršinov- veča bohovia: …
čítajte viacFranská ríša
I. DYNASTIA MEROVEJOVCOV CHLODOVIK I. MEROVEJOVSKÝ vládol Frankom z okolia dnešného mesta Tournai, zjednotil franských náčelníkov 486 ovládol strednú Gáliu Nechal sa pokrstiť, čím si získal podporu pápeža – spolupráca- pápež potreboval podporu proti ariánskym kresťanom, Chlodovik zase požehnanie kresťanskej cirkvi Porazil ariáncov, ktorí boli jedným z najväčších rozkolov cirkvi, lebo odmietali pápeža, mali podporu u Vizigótov v J Francúzsku (Frankovia ich …
čítajte viacStredovek
zaoberá sa ním medievalistika feudalizmus – jediný vlastník všetkej pôdy (feudum=léno) je kráľ, ktorý ju rozdeľuje stavovská spoločnosť (v antike bola občianska), hierarchicky usporiadaná – lénny systém kráľ církev – 1. stav – stáva sa prvým stavom, lebo je jediná vzdelaná, suplovala štátnu správu, jej úlohu modliť sa za kráľa feudáli – 2. stav – odvádzajú daň z krvi, bojujú za kráľa meštiactvo – 3. stav poddaní – 4.stav museli odvádzať …
čítajte viacSťahovanie národov
PRÍČINY ekonomické problémy zmena klímy extenzívne poľnohospodárstvo – obrábali časť pôdy 5–6 rokov, potom odišli inde a opäť sa vrátili populačná explózia GERMÁNI zo Škandinávie Góti – 375 nl ich porazili Huni pri Čiernom mori a oni sa rozdelili: Vizigóti – išli do Španielska vtrhli do Itálie a 410 nl vyplienili Rím Ostrogóti – išli do Talianska Frankovia – do Gálie Anglovia …
čítajte viacDominát, zánik Ríma
DOMINÁT „Duminus et Deus“ – Pán a Boh pokles počtu otrokov vznik domén – veľkostatky, nezávislé od okolia, s vlastnou remeselnou výrobou finančná, politická kríza DIOKLECIÁN (284–305 nl) nechal sa titulovať ako Dominus set Deus (preto dominát) prenasledoval kresťanov nový spôsob vlády – tetrarchia (vláda 4 cisárov) rozdelil ríšu na provincie, tie na diecézy a potom prefektúry posilnil hraničné vojská, …
čítajte viacPrincipát, situácia na Slovensku
ADOPTOVANÍ CISÁRI MARCUS COCCEIUS NERVA Vládol iba dva roky (96–98) TRAJÁN (98–117) Bol výborný vojvodca a pred svojím nástupom na trón bol miestodržiteľom provincie Germánia. Vo vnútornej politike rešpektoval senát, podporoval právo, stabilizoval financie a zabezpečil rozvoj ríše. V zahraničnej politike sa vrátil k výbojným vojnám a za jeho vlády dosiahla Rímska ríša svoj najväčší územ¬ný rozmach …
čítajte viacPrincipát, rímski umelci
PRINCIPÁT (27 pnl-284 nl) JULIOVSKO-KLADIJOVSKÁ Octavianus, Tiberius, Caligula, Klaudius, Nero FLAVIOVCI Vespasianus, Titus, Domitianus ADOPTÍVNI CISÁRI Nerva, Traján, Hadrián, Antoninus Pius, Marcus Aurelius, Commodus SEVEROVCI Septimus Severus, Caracalla, Geta, Macrinus, Heliogabalus, Alexander Severus VOJENSKÍ CISÁRI Maximinus Trax, Gordianus L, Gordianus II., Pupienus, Balbinus, Gordianus III., Fiiippus Arabs, Filippus, Decius, Decius mladší, Hostilianus, Trebonianus Gallus, Volusianus, Aemilianus, Valerianus, …
čítajte viacPúnske vojny
PÚNSKE VOJNY boj o ovládnutie Stredozemného mora medzi Púnmi a Rimanmi Púni (Feničania) založili Kartágo v severnej Afrike, boli dobrí obchodníci, remeselníci a námorníci, chceli obsadiť sicílsky prístav Messanu 1. PÚNSKA VOJNA 264–241 pnl – boj o Sicíliu na mori aj na súši – vyhrali Rimania a 241 pnl uzavreli mierovú zmluvu prvá ich provincia je Sicília, neskôr Sardínia a Korzika 2. PÚNSKA VOJNA …
čítajte viacRím
PRÍRODNÉ PODMIENKY Apeninský polostrov – dve rieky (Tiber a Pád), poľnohospodárstvo – obilie, ovocie, vinič, olivy, ložiská kovov (železo na Elbe) a stavebného materiálu (mramor ,hlina, drevo), rozvinulo sa hlavne vojenské povolanie osídľovali hlavne Pádsku nížinu (sever), Láciu, Kampániu(juh)- úrodné nížiny ETNIKÁ Italikovia- stredné Taliansko Latíni Sabíni Samniti Etruskovia- severné Taliansko Oblasť, ktorú osídli sa nazývala Etrúria a …
čítajte viacRímske kráľovstvo
RÍMSKE KRÁĽOVSTVO (753 pnl-510 pnl) RODOVÉ ZRIADENIE kráľ – najvyšší vojenský veliteľ, riadil štát senát – poradný zbor, kt. pomáhal kráľovi rodová arisokracia – mala moc, vlastnila všetku pôdu patronát – rozdelenie spoločnosti na patricijov (potomkovia rodovej aristokracie, plnoprávni, bohatí) a plebejcov (roľníci, remeselníci, neplnoprávni) zvláštnu skupinu tvorili otroci patricijovia rozdelení do 3 kmeňov – tribuy – každá mala 10 kúrií (rodov) muži tvorili populus …
čítajte viac
