Žáner poviedky v slovenskom literárnom realizme

Poviedka je epický literárny žáner krátkeho a stredného rozsahu. Hlavnými rysmi sú jednoduchý dej a nemennosť charakteru hlavnej postavy. Reálne opisuje život obyčajných ľudí. Kritizuje spoločenské pomery, zlé ľudské charaktery a správanie sa spoločnosti k biednym ľuďom. Väčšina poviedok končí pointou.

Prostredie

– dedina

Forma

– malý rozsah
– voľnejšia ako novela
– poskytuje miesto pre umelecké vyjadrovanie či opisy

Dej

– jednoduchý, nemá dlhé trvanie
– bez napätia alebo náhlych zvratov

Postavy

malý počet, ale dobre vykreslené
- vstupujú do deja vyformované a v priebehu diela nevyvíjajú
- z ich minulosti vieme len málo (autor to nepovažuje za podstatné)

Problémy

– chudoba, choroby, maďarizácia, bieda obyčajných ľudí, chamtivosť a lakomosť, národný život a pozícia inteligencie v ňom

Autori

Martin Kukučín

(Matej Bencúr – občianske meno)

učiteľ, lekár, študoval v Prahe – práca v spolku slovenských študentov Detvan
nepísal veľmi kriticky, žil a pracoval na ostrove Brač (HR), neskôr odišiel do J. Ameriky
patril k 1. vlne slovenského literárneho realizmu ( ako aj Vajanský, Hviezdoslav, Vansová, Maróthy – Šoltésová)

Tvorba

podľa prostredia

slovenská
bračská
juhoamerická

podľa žánru

črty
novely
romány a cestopisy
Poviedky

dedinská tematika

ľudový jazyk, kritika postáv, dedinské prostredie, zobrazenie psychiky postáv, viera v polepšenie ľudí, všetky druhy komiky, chudobný oproti bohatým, šťastný harmonický koniec
diela :Rysavá jalovica (viď referát), Neprebudený (viď referát), Dies irae

Dies irae – (=dni hnevu)

reálne fakty – cholerová epidémia
úžerník sedliak Sýkora v kontraste so spravodlivým richtárom Zimom
Sýkorov syn sa zaľúbi do Zimovej dcéry Evy, ale Sýkora to nechce dovoliť, lebo Zima je chudobný. Jurko Sýkora je vyhnaný z domu, nakazí sa cholerou a Zimovci ho prichýlia.. Juro chce, aby za nim prišiel otec (keďže je vážne chorý), ale jeho zaujímajú iba peniaze, ktoré mu práve ukradli, preto odmietne. Evka nakoniec vybaví, aby sa Sýkora prišiel so synom zmieriť. Jurov otec si uvedomí, že peniaze nie sú všetko a že má ešte syna. Jurko sa vylieči.
Harmonický záver, odohráva sa na slovenskej dedine, chudoba vs bohatstvo(peniaze ovplyvňujú ľudí),

autobiografické, spomienkové

z detstva
diela:
- Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Do školy, Pred skúškou, Mladé letá (viď referát)

zemianska tematika

dielo:

Keď Báčik z Chochoľova umrie

Jozef Gregor Tajovský
„tupiteľ národa“- kritik, zobrazoval chudobných s citom, kruto ich kritizuje, ak si za to mohli sami (pasivita, národná nevyhranenosť, odnárodňovanie, neochota prijať kultúru a vzdelanie) ⇒ portrétovanie slovenského človeka
učiteľ, úradník, pracoval v Detvane, člen ČS légií

Tvorba: poviedky:

Starootcovský cyklus

spomienky z detstva na starého otca
dedo – ľudový hrdina, má všetky pozitívne vlastnosti
diela majú jednu dejovú líniu, malý počet postáv, morálne vlastnosti jednoduchého dedinčana, autobiografický základ
diela: Do kúpeľa, Do konca, Prvé hodinky, Do školy

Z dedinského prostredia

kritický obraz nedostatkov na dedine – chudoba, nevzdelanosť, alkoholizmus, vysťahovalectvo
autentický rozprávač (1.os. sg.)
reálny základ príbehov
postavy sú čestné, aktívne, pracovité, hrdé, morálne, chudobné, robia všetko preto, aby prežili
dobová, hovorová reč
od poviedky Mišo zobrazuje aj chudobných v meste
1 hrdina, 1 príbeh ⇒ monografická poviedka
diela: Mamka Pôstková, Horký chlieb, Na chlieb, Mišo, Maco mlieč (viď čit. denník)

Maco Mlieč – život chudobného sluhu a zneužívanie jeho pánom – nespravodlivosť života – Maco celý život trpí, i keď je dobrý a pracovitý človek

Maco sa ako 17 ročný zamestná u bohatého gazdu. Po smrti oboch rodičov mu gazda navrhne, že ho bude živiť do konca života. Mlieč je s tým veľmi spokojný, pretože si myslí, že gazda s ním má veľké výdavky. O niekoľko rokov neskôr si Maco zlomí nohu a odvtedy už iba slabne. Myslí si, že je gazdovi niečo dlžný za to, že sa oňho staral a preto sa s ním chce vyrovnať. Zistí, že ešte on má dostať peniaze, ale on chce radšej dobré miesto pre hrob. Na druhý deň zomrie a gazda mu vystrojí krásny pohreb.

Božena Slančíková Timrava

nemala vyššie vzdelanie, bola z dediny
písala tvrdo a veľmi kriticky
patrila k 2. vlne slovenského literárneho realizmu ( ako aj Tajovský, Čajak, Podjavorinská, Jesenský (próza), Krasko(próza))

Tvorba:

panské poviedky

vzdelané, kritické a sebavedomé dedinčanky na úrovni riešia problém okolo sobáša ( rozpor, či sa majú vydať pre lásku alebo pre peniaze)
diela: Veľké šťastie , Ťažké položenie

dedinské poviedky

zobrazovanie života zaostalých dedinčanov, kritika pridržiavania sa starých hodnôt
diela: Ťapákovci (viď čit. denník), Skon Paľa Ročku (viď referát)

Ťapákovci

zobrazenie života zaostalých dedinčanov, kritika pridržiavania sa starých hodnôt
Iľa v kontraste s Ťapákovcami
Ťapákovci sú veľmi lenivý a zaostalý, čo chce Iľa zmeniť. To sa jej však nedarí, naopak všetci sa s ňou začnú hádať. Nakoniec prinúti svojho muža Paľa postaviť si dom tak, že od neho odíde. Jeho to zo začiatku netrápi, ale keď sa dozvie, že sa okolo nej poneviera nejaký nápadník, tak ten dom postaví.
druhý motív je vnútorný boj Anče (zvanej tiež zmija). Anča sa narodila telesne postihnutá. Hoci je vo vnútri nežná a citlivá, jej osobná tragédia ju robí drsnou a nepríjemnou. Sama šťastie dosiahnuť nemôže a tak môže len trpieť pri pohľade na šťastie ľudí okolo seba.