Staroveká literatúra - antická literatúra
Antická literatúra
Staroveká Grécka literatúra (900 pred n.l. – 500 n.l.)
Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov. Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud. Starogrécka mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné obrazy k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Človek tu získal väčšiu moc nad prírodou a začína sa tu formovať osobnostný princíp. V mytologických obrazoch sa začínajú objavovať hrdinovia, ktorí často vyzývajú do boja vládcov Olympu, svedčí o tom, že v človeku stále viac rástlo presvedčenie o jeho silách.
Zmenšoval sa nábožensko-kultovný obsah starogréckych mýtov, rástol význam umelecko-estetických prvkov, ktoré v nich boli veľmi bohato zastúpené.
Najstaršími pamiatkami starogréckej mytológie sú homérske básne.
1) Homér
- život Homéra: slepý básnik, celé meno Homér Melésignés; jeho otec bol vraj boh rieky Melés, mnoho miest si prisvojuje právo byť jeho rodiskom, nie je možné určiť čas narodenia alebo smrti (najpravdepodobnejšie 8.-9. stor. pred n.l.), pracoval ako námorník.
- Diela: eposy Ilias a Odysea
- Ilias: má skoro 16000 veršov usporiadaných do 24 spevov
- hexameter (6 stôp), daktylo
- trochejský verš -UU│-UU│-UU│-UU│-UU│-U
- dej zachytáva 51 dní 10 ročnej Trójskej vojny, základ tvorili báje a piesne o Trójskej vojne, vojenskom ťažení Grékov proti Trójanom. Trójska vojna vznikla tak, že syn trójskeho pána Paris uniesol gréckemu kniežaťu Menealovi Helenu – najkrajšiu ženu na svete. Najlepší grécki bohatieri sa vypravili k Tróji, aby odčinili urážku. 9 rokov obliehali Tróju nadarmo. Blížil sa 10-ty rok vojny, kedy sa pod)la veštby mala vojna skončiť. Najkrajším a najudatnejším gréckym hrdinom bol Achilles. Jemu zobral hlavný vojvoda Agamemnon krásnu zajatkyňu. Achilles sa urazí a odmieta bojovať. Achillov priateľ Patrokles ho prosí, aby mu požičal svoje brnenie a zbrane. Zoberie si ich a ide zaňho bojovať. Keď ho uvidia Trójania, zutekajú za hradby, ale Hektor,, trójsky veliteľ Patrokla zabije. Achilles sa nahnevá a zabije Hektora, jeho mŕtvolu vláči po hradbách. Nakoniec na prosbu Hektorovho otca, starého Priama, vydá mŕtvolu. Vojna sa skončí porážkou Trójanov : Gréci urobia dreveného koňa a ukryjú sa doňho. Koňa postavia pred brány Tróje ako dar bohov. Fingovane odplávajú. Trójania koňa zoberú do opevnenia. V noci vojaci vyjdú y koňa a otvoria brány, tak sa Grékom podarí lesťou dobyť Tróju. Autor sa zameriava na Achilla, Agamemnona a Hefaista.
- Odysea: považovaná za 1. európske dobrodružné dielo
- viac ako 12000 veršov v 24 spevoch
- dej zachytáva 41 dní 10 ročného putovania Odysea. Hrdina Odyseus blúdi po skončení trójskej vojny po svete, zažije veľa dobrodružstiev a napokon ho more zanesie k Fajákom, ktorí ho dopravia na rodný ostrov Itaku. Doma má jeho žena Penelopa veľa nápadníkov. Nútia ju, aby sa za jedného z nich vydala. Ona si dá podmienku, že sa vydá, až došije šaty. Všetko čo cez deň ušije, v noci vypára. Odyseus prichádza domov v prestrojení za žobráka, aby zistil, či je mu žena verná. Pytači ho urážajú. Penelopa ho nespoznáva, rozpráva sa s ním o tom, ako túžobne očakáva muža. Jedine slúžka ho spozná, keď mu umýva nohy. Na druhí deň pytači opäť nútia Penelopu, aby sa vydala, pretože odhalia trik s páraním. Ona povie, že sa vydá za toho, kto napne Odyseov luk. Nik okrem žobráka ho nenapne a Penelopa v žobrákovi spozná Odysea. Odyseus sa pomstí za všetky urážky a všetkých pobije. Dielo je písané v 1. osobe.
2) Ezop
- Život: Ezop (Aisópos) bol starý škaredý otrok. Žil asi v 6.-7. stor p.n.l., rozprával bájky, ktoré zobrazovali ľudské vlastnosti alebo činy, ale nevyhýbali sa ani kritike celej spoločnosti. Každá jeho reč bola poučením, ktoré „učilo aj mudrcov“. Jeho bájky boli spísané až neskôr. Často sympatizoval s úbohými a kritizoval mocných. Jeho dielo je základom bájkarstva vôbec. Vychádzali z neho napr. Jean de LaFontaine, Lessing, Krylov, Záborský a i.
- Bájky:
- Líška a hrozno – vyhladnutá líška zbadala na vysokom viniči strapce hrozna a chcela sa k nim dostať, ale márne a pobrala sa preč. Vinnej réve povedala : „Sú kyslé.“ Takto aj niektorí ľudia pri neúspechu zastierajú svoju nespokojnosť nepriaznivými okolnosťami.
Pútnici a medveď – v núdzi poznáš priateľa
– Vlk a jahňa – kto chce psa biť, palicu si nájde
– Lev a myš (LaFontaine) – aj malý môže pomôcť veľkému
– Opica kráľom – kritika hlúposti
– Voľba kráľa vtákov – chválenie sa cudzím perím
Lyrika
3) Sapfo
- žena, z jej tvorby sa zachovali len zlomky a jediná celá báseň Modlitba k Afrodite (Óda na Afroditu)
- narodila sa na ostrove Lesbos, venovala sa výchove mladých dievčat v škole Museion
- subjektívna lyrika
4.2.Staroveká rímska literatúra
Publius Ovidius Naso (43 p.n.l. – 18 n.l.)
- významný básnik klasického obdobia, najčítanejší básnik
- jeho tvorba sa delí na 3 etapy :
- I. Lásky, Listy heroín, Umenie milovať
- II. Metamorfózy – prerozprávanie viac ako 250 rímskych a gréckych povestí, ktoré sú vybudované na motíve premeny človeka na zviera, rastlinu, alebo kameň. Napr. verní manželia Filemon a Baucis sa premenia na stromy, pyšná Nioba na plačúci kameň alebo Daidalos a Ikaros. Ovidius používa ľahký melodický verš, hravú zmyslovosť a obdivuhodnú básnickú fantáziu.
- III. Žalospevy(elégie), Listy z Pontu
Publius Vergilius Maro (70–19 p.n.l.)
- Pastierske idyly – Bucolica
- 2 druhy spevov
- radosti a starosti pastierov – vyzdvihuje krásy vidieckeho života
- alegorické spevy, vyjadrujúce názory na politickú situáciu
- Georgica
- básnická oslava roľníckeho života
- Aeneas
- národný epos
- hrdina Eneas odíde po dobytí Tróje z vlasti a po dlhoročnom blúdení sa usadí v Itálii. Epos oslavuje začiatky a vzrast rímskej moci a jej zakladateľa Enea, ktorý je ideálom starorímskych cností.
- Vzorom bol Homér ale Vergilius sa už zaoberá aj psychikou postáv
Guintuntus Horatius Flaccus (65–8 p.n.l.)
- Ideál životného šťastia nachádza v tichom súkromnom živote, v drobných radostiach, v nezávislosti od bohatstva a v mravnej počestnosti.
- Zbierky
- Ódy – vlastenecká téma, skutky činy panovníkov a spoločnosti
- Satiry – zbierka posmešných básni kde sa vysmieva z ľudských nedostatkov a rímskej spoločnosti
- Listy – majú presného adresáta často významné osoby kde uvažuje o spoločenských otázkach
- Histografia – literárne sprac. história
- Gaius Julius Caesar – diplomat, politik, organizátor. Na svojich výpravách si písal zápisky, ktoré neskôr spracoval. Dielo: Zápisky o vojne v Galii
Rečníctvo
Marcus Tullius Cicero (106 – 43 p.n.l.)
- Verejný činiteľ v starovekom Ríme, začínal počas Sullovej diktatúry, stal sa konzulom, pomáhal Caesarovi a zavraždili ho Antóniovi vojaci. Spája sa s ním vznik rečníctva. S rétorikou spájal aj filozofiu. Diela : O štáte, O zákonoch
Filozofia
- Titus Lucrecius Carus – O podstate sveta
Epos
- Epická šírka-dej je rozvetvený do šírky
- Detailné opisy čím sa dosahuje retardácia deja (spomalenie deja)
- Veršovaný útvar
- Reálne ale aj nadprirodzené bytosti, schopnosti, zdadtnoti…
- Reálny (historický) ale aj mýtický pôvod
Bájka je veršovaná (básnická) alebo neveršovaná (prozaická) malá epická žánrová forma. Najčastejšie čerpá zo života zvierat, tie sú nositeľmi ľudských vlastností, obsahuje mravné poučenie, využíva inotaj a personifikáciu, satiru. Je to epický žáner, príbeh v ktorom vystupujú zvieratá alebo rastliny, prostredníctvom ich konania autor zosmiešňuje a krtitizuje nepekné vlastnosti ľudí, cieľom bájky je podať mravné poučenie-ponaučenie alebo sa vysmiať zlému. Poučenie má na začiatku alebo na konci.
Idyla je epická báseň stredného rozsahu, ktorej námetom je vidiecky, najmä pastiersky život.
Elégia je lyrický žáner, žalospev. Má pochmúrny charakter, je smutná, melancholická.
Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový (z vedeckého pohľadu primitívny) výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á. Súbor mýtov (najmä určitého etnika či národa) sa nazýva mytológia či bájoslovie.
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.
