Velkomoravská literatúra

  • Veľkomoravské obdobie (800 – 1000)
  • Poveľkomoravské obdobie (1000–1500)

Prehľad situácie, podmienky vzniku veľkomoravskej literatúry

  • Politické podm. – rozmach Franskej ríše ⇒ snaha zabrániť jej vplyvu
  • Náboženské podm. – šírenie kresťanstva, ale len vo vybraných jazykoch(latinčina, gréčtina, hebrejčina) – jednoduchý moravský ľud nerozumel liturgiám (bohoslužbám)

Úlohy Konštantína a Metoda

  • 863 – príchod Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy
  • 867 – schválenie staroslovienskej liturgie
  • 880 – schválenie staroslovienskej liturgie po druhý krát
  • 885 – smrť Metoda
  • vyhnanie žiakov na príkaz pápeža (do Bulharska, Česka, Poľska…kde pokračovali v tvorbe)

Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše, preto požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal do Veľkomoravskej ríše misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Cisár ich žiadosti vyhovel a vyslal dvoch učených gréckych kňazov Konštantína a Metoda. Pochádzali z Macedónie, z mesta Solún, z okolia ktorého obaja poznali dobre slovanské nárečie.

Priniesli jazyk – staroslovienčinu

  • má juhoslovanský pôvod s veľkomoravskými prvkami = veľkomoravská úprava (redakcia)
  • prvý spisovný jazyk Veľkomoravskej ríše
  • boli do nej preložené 4 evanjeliá

Vytvorili písmo – hlaholiku

  • z malých písmen gréckej abecedy a nosových hlások
  • (neskôr vznikla upravená podoba hlaholiky – cyrilika – z veľkých písmen gréckej abecedy)

Členenie veľkomoravskej literatúry

  • pôvodná – Proglas (Predslov), Moravsko-panónske legendy na území Bulharska – O písmenách (jazykoveda), Život Naumov(biografia)
  • prekladová
    • Konštantín – preložil 4 evanjeliá (Nový zákon)
    • Metod – preložil Starý zákon, občiansky zákonník, súdny zákonník pre svetcov, Nomokánon – cirkevné právo
    • Spolu – preložili všetky texty potrebné k liturgii (pomáhali im ich žiaci)- omšová kniha (misál), zbierka žalmov (žaltár), spevník,modlitby breviár(modli­tebná kniha)

Analýza diela Proglas

  • prvá báseň v staroslovienčine, napísaná Konštantínom
  • obsah – hymnus, óda (oslavná báseň), je predslovom k prekladu Evanjelia, oslavuje starosloviensky jazyk ako jazyk vzdelania, preklad biblie, význam vzdelania a náboženstva
  • forma – má 110 veršov, je nestrofická (vyčlenený je len prvý a posledný riadok), nerýmovaná, verš má 12 slabík
  • štýl – imitácia (citáty priamo z Biblie, oslovenia a rečnícke otázky (rečnícke prvky), anafory (zdôrazňovacia figúra), klimax (gradácia vo veršoch po sebe nasledujúcich),

inverzný slovosled, metafory, amplifikácie a kumulácie (rozširovanie a hromadenie básnických tróp a figúr)

Analýza diela Moravsko-Panónske legendy:

  • nie sú to pravé legendy (viac sa pridržiavajú faktov), tvoria ich dve časti
  • 1.č. Život sv. Konštantína (autorom Kliment) – opisuje Konštantínovo detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi najmä v období pred príchodom na Veľkú Moravu, prozaický text vo vznešenom rétorickom štýle
  • 2.č. Život sv. Metoda (autorom pravdepodobne Gorazd) – kratšie dielo, menej sa venuje Metodovej mladosti, podrobne sa zaoberá jeho veľkomoravskou činnosťou, dielo je epickejšie, vecnejšie, realistickejšie a jednoduchšie, menej mystické

Legenda ako žánrová forma

Legenda je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou, ktorá obsahuje životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými prvkami. Hlavnou postavou je vždy svätec, ktorý veľmi trpí a často aj zomiera mučeníckou smrťou. Opisujú sa v nej rôzne zázraky, asketický (askéze = odriekanie) spôsob života a pod.

Význam veľkomoravskej literatúry

  • bola poprvýkrát vytvorená umelecká literatúra v staroslovien­skom jazyku
  • šírenie kresťanstva
  • prostredníctvom prekladov byzantského práva sa zaviedol právny poriadok
  • základ kultúry Slovákov a okolitých slovenských národov
  • začiatok veľkomoravskej tradície

POVEĽKOMORAVSKÉ OBDOBIE

Prehľad situácie, spoločenské pomery:

  • zánik Veľkej Moravy, Slovensko súčasťou Uhorského štátu
  • literárnym, administratívnym a liturgickým jazykom sa stala latinčina
  • bežný ľud v hovorenej reči – slovenské nárečie
  • vzdelanie malo cirkevný ráz – kláštory (pisárske dielne, kde sa prepisovali úradné listiny), kláštorné školy (vzdelanie len pre šľachticov), v mestách boli len elementárne školy
  • Matej Korvín založil Academiu Istropolitanu v Bratislave (1465) – prvá VŠ
  • inkunábuly – prvotlače
  • charakter kultúry – náboženský

Charakter literatúry

  • písaná po latinsky
  • synkretizmus – kríženie náboženskej a svetskej literatúry

1. Náboženská literatúra

  • poézia: piesne, žalmy, modlitby, kázne
  • próza: legendy – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, Legendy o sv. Štefanovi
  • dráma: vyvinula sa z náboženských obradov (po latinsky aj nemecky)

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi

  • v latinskom jazyku, koniec 11. st., napísal biskup Maurus
  • udalosti zo života mníchov Svorada a Benedikta odohrávajúce sa v Benediktínskom kláštore na Zobore v Nitre
  • žili asketickým spôsobom života
  • zabili ich zbojníci, pochovaní sú v Nitrianskej bazilike
  • po smrti sa spájali ich skutky so zázrakmi
  • jednoduchý hovorový štýl

Legendy o sv. Štefanovi:

  • 3 legendy
  • motív boja s Maďarmi, snaha o presadenie kresťanstva v Maďarsku
  • náb. literatúra písaná slovakizovanou češtinou:
  • náb. piesne – Vitaj, milý Spasiteľu
  • modlitby – Spišské modlitby

2. Svetská literatúra

  • 2.1. šľachtická
    • po latinsky písané kroniky
    • záznam udalostí v historickej postupnosti, prozaický žáner
    • detailný rozprávací postup
    • Anonymova kronika
    • Kronika Šimona z Kézy
  • 2.2 mestská
    • mestské záznamy, mestské knihy (Žilinská kniha)
    • čeština, v 14.st. ovplyvnená sl. nárečím ⇒ slovakizovaná čeština
  • svetské piesne: Hospodine, pomiluj ny

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.