Slovenský romantizmus

„Pravde žil som, krivdu bil som, národ verne svoj ľúbil som, to jediná moja vina a okrem nej žiadna iná.“- z básne Branko

ZNAKY SLOVENSKÉHO ROMANTIZMU

patrí medzi najstarších štúrovcov
romantizmus vystriedal klasicizmus
brat s Jánom Chalúpkom(známy dramatik)→Slovenský Moliér (klasiczmus)
študoval teológiu a filozofiu
aktívny národovec, zakladateľ „Spoločnosti československej“
keď vypuklo povstanie v Poľsku šiel ako aktívny, zanietený obranca, bol dobrovoľný bojovník za národú slodobu Poliakov, bol zranený keď sa vyliečil pôsobil vo svojom rodisku Hornej Lehote ako kňaz
prvé básne sú písané biblickou češtinou, čoskoro prechádza k slovenčine
mal lit. nadanie, zaujimala ho história, archeológia, zbieral folklór a odrazí sa to aj na všetkej jeho lit.
jeho básne vyšli pod názvom „Spevy“→lyrické básne, ktoré sú angažované za poltický program národného obrodenia, už tu cítiť jeho vieru v Slovensko, vyzíva slovákov aby boli aktívni za svoj národ „Bolo aj bude“-báseň
dúfal, že sa nám slovákom podarí splniť všetky predsavzatia
jeden zo štúrovcov, ktorý má vo svojej tvorbe zakomponovanú historickú lyriku a epiku
upútala ho Jánošíkovská a Poturecká tématika, dávna minulosť slovákov

rým: abcb-prerývaný
Jánošík je väzeň na zámku v Likave
typická romantická odvaha, aj keď vie čo ho čaká neupadá do beznádeje a verí do poslednej chvíle, že sa dostane na slobodu a že sa mu ešte podarí zoskupiť jeho družinu v boji za slobodu národa
znaky romatizmu v básni:
kolektívny hrdina-Jánošík spolu s družnov
monumentalizácia-vždy je zasadený dej ku konktétnemu miestu, typická črta romantizmu
báseň je lokalizovaná do úskej súvislosti zo statickým úkazom hrad, rieka, bradlo, Hoľa a okolo monumentu sa odvýja osud postavy
autor využíva symbol TATRY

monumentalizáca, povzbudenie národa
opisuje Jánošíkovskú družinu ako sa rozrastá a aby sa aj slovania združli a rozrastali a počúvali svojich vodcov
radšej zahynúť ako neprispieť k boju za národnú slobodu

Jánošík a jeho chlapci bojujú proti mocipánom a ich presile
skeptická skladba, všetkých pochytajú a autor verí v obnovu, znovuzrodenie Jánošíkovskej družine, ale ponovom-naráža na štúrovcov
zacitované: „Boh dá veď ešte budú“

prvá zbierka básní „spevy“
lyrická (historcká)-veršovaná povesť
pôvodne v r.1836 vyšla táto báseň v spevoch zo zlomkov zachovanej piesne
Chalúpka počul na Ponikoch túto pieseň a dotvoril ju aj jeho literárnou fikciou
dojímavá ľudová dráma ako sa po rokoch spozná matka so synom
podaná veľmi prostou ľudovou formou, lebo sa chce čo najviac prispôsobiť pôvodnej povesti čo počul
obsah:
Poturčinec má svoju manželku a dieťa, potrebujú preň pestúnku, pestúnka ktorú si zoberú pôvodne ako otrokyňu, počas tureckých vpádov,sa im stará o syna, kolíše ho, spieva mu a zrazu spozná svojho syna-Poničana
po čase jej ponúkajú miesto v ich dome ako matke Poničana a povie, že nechce lebo sa chce vrátiť späť do rodnej zeme Slovenska pretože by jej Slovensko chýbalo, uprednostnila rodný kraj pred bohatým životom so svojim synom
alegória matky je alegóriou celého národa
matkina láska k vlasti je nadosobná, jedna z najznámejších romantických básni
na základe tohto je urobená aj opera

(Milo Urban- prvá opera: „Za vyšším mlynom“)

sylabicko prozodický systém

hrdinská veršovaná epická skladba
Chalúpka použil námet z čias rímskeho panstva o tomto sa dozvedel keď čítal Šafárika (zaoberal sa dejinami) Šafárikové dielo „Dejiny slovenskej reči a literatúri všetkých nárečí“
dej Chalúpka lokalizuje k Dunaju pod pevný a vysoký hrad
pod hradom obsadil územie hrdý cisár
surmity-vojenské trúby
hrieme-zazerá gáni
obsah:
na začiatku opis prostredia, opis slovenských junákov lebo cisár si zastal pod Devínom a slovania sa mu postavili, že ak prišiel s dobrým úmyslom privítajú ho s chlebom a solou, ale on povedal, že prišiel bojovať so slovami „Mor ho!“ začal boj
bol to bezvýznamný boj a nikto nezostal živý→rímskych vojakov bolo v presile
cisár na konci boja konšatuje, že sa hanbí za víťazstvo, neteší sa, zbytočnou smrťou padli odvážny mladý junáci
hoci položiť život, ale hlavné je, že nezradím svoju vlasť-zmysel obrániť vlasť

znaky romantizmu v básni:

idealizmus
kolektívny hrdina-vojaci symbolizujú ľud, autor preniesol na nich všetky ideálne vlast.
kontrasty: cisár (pyšný)↔junáci (pokorný, odvážny, nie sú zbabelí)
príroda-zem kryje vrahov, vlastenecký oduševnený pátos
dynamizmus, napätie
monumentalizácia deja-presun z hora na dol, alebo naopak
(Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia; )
idea: umrú a napriek tomu sú víťazi→paradox a kontrast zároveň
Chalúpka odsudzoval pokusy o podmanenie si malých národov→ Človek človeku si je rovný a aj národ národu
zmysel pre lyrickú skratku→v skrátenejšej forme, v symboloch vyjadrí autor hlavnú ideu (Tatry, orol) „Zletely orly z Tatry“