Versaillský systém

VERSAILLSKÝ SYSTÉM

systém zmlúv podpísaných po skončení 1. svetovej vojny (v čase od 18.1.1919 – 1920)
najväčší vplyv: Woodrow Wilson (americký prezident), David Lloyd George (anglický ministerský predseda), Georges Clemenceau (francúzsky ministerský predseda) a Orlando (zástupca Talianska)

14 BODOVÝ WILSONOV PROGRAM

ešte 8.1.1918
predložil ho kongresu, ale nemal s ním úspech
požiadavky:
- mierové zmluvy majú byť úplne verejné (bez tajných dodatkov)
- sloboda morí
- liberalizácia svetového obchodu (žiadne obmedzovacie clá, poplatky, …)
- odstrániť kolonializmus
- dať všetkým národom právo na sebaurčenie
- štátne hranice majú korešpondovať s územím, kde žije konkrétny národ (veľmi idealistické – priam nereálne)
mier:
- bez anexií a kontribúcií
- Lotrinsko; Rusko a Belgicko majú byť očistené od nemeckých vojsk)
- s Rakúskom-Uhorskom bude mier uzavretý, len ak dá všetkým národom v ňom žijúcim právo na

autonómiu

1. VERSAILLSKÁ ZMLUVA (28.6.1919)

zmluva s Nemeckom
prvá chyba – nedovolili Nemcom rokovať, len im predložili návrh, ktorý mohli buď prijať, alebo nechať tak
strata všetkých kolónií (odovzdané Francúzsku a Anglicku)
odovzdanie všetkého loďstva Anglicku
strata území:
- Šlesvicko, Alsasko-Lotrinsko, Poznaňsko (Poznaňsko ide plebiscitom k Poľsku)
- Sársko – Francúzsku, pod správou Spoločnosti národov (významné suroviny); neskôr plebiscitom

prechádza znovu k Nemecku
– Gdansk – slobodné mesto (správa Spoločnosti národov)
– Porýnie – medzinárodné jednotky (50 km od Rýna – žiadny ozbrojený vojak – kvôli ochrane Francúzska – Maginotova línia + Porýnie)

zakázaná vlastná armáda (povolených len 100 000 vojakov na obranu)
zakázaný zbrojársky priemysel
reparácie (skoro ich neplatia – Američania, ktorí chcú svoje peniaze späť potom požičajú Nemecku, aby rozbehlo svoju ekonomiku a platilo reparácie Anglicku a Francúzsku, ktoré môžu potom splácať USA)

2. SAINTGERMAINSKÁ ZMLUVA

(10.9.1919)
mierová zmluva s Rakúskom
obchodné loďstvo odovzdané Dohode
strata území – Slovinsko, Čechy, Morava, Halič, Tirolsko
demilitarizácia, zakázaný zbrojársky priemysel, rakúska armáda nesmela mať viac než 30 000 mužov
reparácie
zákaz pripojenia Rakúska k Nemecku
Rakúsko uznáva suverenitu Československa a Juhoslávie

3. TRIANONSKÁ ZMLUVA

(4.6.1920)
rokovania s Maďarskom prebiehali zdĺhavo – v Maďarsku bol pokus o zavedenie socializmu
strata území – Slovensko, Sedmohradsko, Podkarpatská Rus, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko
demilitarizácia, iba 30 000 vojakov povolených
reparácie
Maďarsko uznáva samostatnosť nástupníckych štátov

4. sevréska zmluva

(10.8.1919)
mierová zmluva s Tureckom
strata Arménie (Rusko), Iránu a Iraku (Anglicko), Sýrie (Francúzsko) a nejakého územia na Balkáne(Grécko)

5. NEUILLSKÁ ZMLUVA

(17.11.1919):
mierová zmluva s Bulharskom
demilitarizácia, reparácie, malé územie pripadne Grécku
sovietske Rusko, v ktorom stále prebiehala krvavá občianska vojna, prestalo mať až do tridsiatych rokov vplyv na európsku politiku
v priestore od Baltského mora až po Stredozemné more vzniklo množstvo malých suverénnych štátov (mierové zmluvy uznali výsledky národnooslobodzovacieho boja národov, uznali ich právo na sebaurčenie a štátnu suverenitu)
najvýraznejšie sa na mierových rokovaniach presadilo Francúzsko:
Clemencauovi sa síce nepodarilo presadiť všetky extrémne požiadavky, ako boli územné rozčlenenie Nemecka a hranica na Rýne, v podstate však mierová konferencia sledovala tvrdý francúzsky kurz
Francúzsko sa stalo rozhodujúcou európskou kontinentálnou veľmocou a začalo si medzi

novovzniknutými štátmi budovať svoj spojenecký systém

súčasťou systému sa stalo v prvých povojnových rokoch aj Československo, ktoré bolo v Francúzskom späté množstvom spojeneckých zväzkov už z čias vojny
menej spokojné s vytvoreným systémom boli USA:
kongres USA dokonca odmietol ratifikovať mierové zmluvy
august 1921 – separátne zmluvy s Nemeckom a Rakúskom
1920 – 1921 – Malá dohoda – medzi ČSR, Rumunskom a Juhosláviou – vzájomná pomoc v prípade

vytvorenia Veľkého Uhorska; pod patronátom Francúzska

somitný kordón – systém zmlúv Fínska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Rumunska o pomoci proti Rusku
1922 – Washingtonská zmluva:
víťazi (Angličania, Francúzi, Taliani, Američania, Japonci)
o stave námorníctva – ktorá krajina bude mať koľko lodí → koniec Anglického patronátu na loďstvo
Čína sa stáva krajinou otvorených dverí bez sfér vplyvu

SPOLOČNOSŤ NÁRODOV

jediná myšlienka, ktorú sa na mierových rokovaniach podarilo presadiť americkému prezidentovi
jej úlohou bolo uchrániť svet pred novými konfliktmi
USA sa nakoniec nestali členom Spoločnosti národov a celá organizácia sa stala európskou

záležitosťou

zakladajúcimi členmi Spoločnosti národov boli tie štáty, ktoré sa zúčastnili na vojne proti Nemecku, teda aj Československo
chyba – porazené štáty ani Rusko neboli prizvané, neboli členmi (až neskôr)
Spoločnosť národov začala svoju činnosť začiatkom roka 1920, jej sídlom sa stala Ženeva (podpis – 1919)
svoju úlohu príliš dobre neplnila, lebo bola príliš závislá od mocenských pomerov a keďže bola súčasťou versaillského systému, mala všetky jeho nedostatky
nemala žiadne páky (napr. armádu) na štáty, ktoré neplnili dohodnuté podmienky (napr. Taliansko si zobralo Terst a Spoločnosť nemohla nič robiť)
Československo – medzinárodné postavenie Československa záviselo od pevnosti versaillského systému, ktorý vytvoril systém záruk existencie všetkých malých štátov, akákoľvek zmena tohto systému znamenala pre Československo nebezpečie – preto sa československá zahraničná politika usilovala o zachovanie daného systému a tiež o jeho dobudovanie dvojstrannými zmluvami so susednými štátmi
zhrnutie chýb:
- porazeným krajinám boli podmienky diktované, neboli prizvané k rokovaniam
- spoločnosť nemá armádu
- pomstychtivosť Nemcov – pripravená pôda pre 2. svetovú vojnu