Charakterizujte pojem populácia

Vymenujte základné štruktúrne znaky populácie a na príklade konkretizujte hustotu populácie. Uveďte vzťahy medzi populáciami a medzi organizmami.

Populácia je súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov, ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore v určitom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi (môžu si vymieňať genetické informácie).

Štrukturálne znaky populácie:

Počet jedincov v určitom priestore udáva hustotu populácie. Je pri rôznych druhoch rôzna (veľké mäsožravce – pomerne malý počet jedincov, hmyz, prvoky – nesmierne množstvá jedincov).
Hustota populácie sa mení od podmienok prostredia – kolíše v priebehu roka aj počas jednotlivých rokov. Závisí od mortality (úmrtnosti), natality (pôrodnosti) a migrácie(sťahovania) organizmov.

Habitus

Habitus predstavuje súbor morfologických znakov, vlastných všetkým členom určitej populácie: veľkosť, hmotnosť, tvar tela, zafarbenie ap. Napr. v horách sú rastliny menšie ako v teplejších nižších polohách. Nápadné rozdiely od seba značne vzdialených, alebo izolovaných populácií druhu sú v systematike živočíchov označované ako geografické rasy.

Chorobnosť

Chorobnosť (morbidita) vyjadruje zdravotný stav populácie v percentách chorých a nakazených jedincov. Príčinami chorobnosti môžu byť faktory abiotické (napríklad traumatizácia, intoxikácia, nepriaznivá mikroklíma) alebo biotické (patogény, parazity). Chorobnosť zvyčajne redukuje početnosť populácie, ale vyvolaná úmrtnosť jej zoslabnutých členov môže viesť k zlepšeniu kondície populácie, a stimulovať tak jej ďalší rozvoj.

Správanie

Správanie je súhrnom rozmanitých konaní, reakcií živočíchov na rozličné podnety. Živočích môže konať nezávisle od kolektívu (individuálne správanie) alebo ako člen kolektívvu (kolektívne, populačné správanie). Správanie, napríklad obrana teritória, ochrana potomstva, vyhľadávanie a budovanie úkrytov, má pre existenciu populácie veľký význam.

Konštitúcia

Konštitúcia je schopnosť jedinca – vrodená alebo získaná – podávať fyziologické výkony. V prípade populácie ide o súhrn konštitúcií všetkých jedincov tvoriacich populáciu. Konštitúcia sa prejavuje napríklad v odolnosti populácie proti patogénom či parazitom, rýchlosti individuálneho vývinu, žravosti a podobne.

Hustota

Hustota (denzita, abundancia) je množstvo jedincov populácie na určitú plošnú alebo priestorovú či objemovú jednotku, napríklad počet baktérií v 1g pôdy, jedincov planktónu v 1 litri vody, húseníc na 1 m2, hrabošov na 1 ha, ľudí na 1 km2, atď. Okrem toho možno hustotu vyjadriť aj hmotnosťou čiže biomasou, napríklad v g na m2, kg na ha, kg na km2 a podobne. Z praktických dôvodov sa niekedy uvádza len približný výskyt alebo relatívna početnosť, ktorú vyjadrujeme napríklad termínmi zriedkavý, priemerný, hojný.

Niekedy je účelné rozlišovať hrubú hustotu, čo je počet jedincov na jednotku celého priestoru, a špecifickú čiže ekologickú hustotu, čo je počet jedincov na priestorovú jednotku v biotope, na ktorej sa sústreďujú (pri ekologicky podmienenej nerovnomernej priestorovej distribúcii populácie).

Frekvencia

Frekvencia (zastúpenie) označuje podiel vzoriek, v ktorých bol sledovaný druh zistený. Takéto údaje postačujú v prípadoch, keď už len prítomnosť druhu je významná, bez ohľadu na jeho momentálnu početnosť, napr. prítomnosť patogénnych zárodkov v určitom prostredí (týfove bacily v studni ap.).

VZŤAHY MEDZI POPULÁCIAMI:

Konkurencia je vzťah dvoch (alebo viac) populácií, ktoré sa navzájom obmedzujú tým, že majú

rovnaké alebo podobné nároky na jednotlivé zložky prostredia. Ak sa ich nároky aspoň trocha odlišujú, dokážu žiť na jednom mieste s určitými obmedzeniami (rôzne byliny – rôzne nároky na svetlo, rýchlosť rastu, rôzne druhy sýkoriek – prispôsobenie na iný druh potravy, apod.)

Predácia a parazitizmus je vzťah dvoch populácií, keď jedna žije na úkor druhej. Predátori

(mäsožravce, bylinožravce) požierajú rôzny druh potravy – korisť. Parazity žijú vnútri alebo na povrchu tela určitého hostiteľa, z ktorého získavajú výživu (pásomnice, kliešte, imelo). Vynikajú veľkou rozmnožovacou schopnosťou a majú zložitý vývin.

Symbióza je označenie pre vzťahy medzi populáciami, kde je jedna populácia užitočná druhej alebo sú si obidve populácie navzájom v rôznom stupni prospešné (mravce – vošky, riasy a huby

v lišajníkoch). Jeden organizmus poskytuje druhému úkryt, alebo mu pomáha pri získavaní potravy a pod. V niektorých prípadoch od seba navzájom rôzne organizmy celkom závisia svojou existenciou.

Vzťahy medzi populáciami sú veľmi dôležité pre udržanie rovnováhy prostredia. Ak sa takáto rovnováha náhle poruší (zavlečenie parazita alebo predátora, zničenie užitočných podporných vzťahov medzi koreňmi rastlín a organizmami v pôde a pod.), môže to priniesť veľké straty. Známym príkladom je premnoženie králikov v Austrálii, alebo prílišná chemizácia pôdy.