Aténska demokracia, peloponézska vojna

ATÉNSKA DEMOKRACIA

  • 508 pnl Kleistenes uskutočnil reformu Solónovej ústavy
  • rozdelil obyvateľstvo podľa územnej príslušnosti na 10 fýl, v každej boli zastúpení roľníci aj remeselníci, všetci si boli rovní ,každý mal právo voliť a zastávať úrady
  • z každej fýly sa voli jeden stratég – v čase vojny velil aténskemu vojsku, v čase mieru sa staral o výcvik občanov a o to, aby boli dostatočné zásoby zbraní, výstroja a výzbroje
  • ľudové zhromaždenie (eklézia)- politický orgán, kde mohol každý dospelý občan predkladať návrhy zákonov, riešili sa tu súdne spory (spomedzi občanov sa žrebovali porotné súdy, ktorým sa prideľovali konkrétne prípady) a rozhodovalo sa o otázkach vojny, alebo mieru
  • tento systém sa nazýva priama demokracia – každý, kto chcel rozhodovať o politických otázkach, musel sa osobne zúčastňovať všetkých rokovaní
  • občania sa stretávali na agore (severne od Akropoly)
  • ostrakizmus- črepinový súd, Aténčania písali na črepiny meno toho, koho pokladali za nebezpečného pre demokraciu (osoba s najväčším počtom musela odísť na 10 rokov do vyhnanstva)
  • politik Temistokles presvedčil Aténčanov, aby venovali financie na výstavby lodí a opevnenia prístavu v Pireu, posádku tvorili najchudobnejší občania – théti (uskutočnili sa ďalšie reformy v prospech najchudobnejších občanov)
  • 443–429 pnl bol za hlavného stratéga zvolený Perikles – pochádzal z aristokratickej rodiny, bol však hlavným zástancom demokracie
  • umožnil chudobným občanom zúčastňovať sa na ľudových zhromaždeniach a bezplatný prístup na náboženské slávnosti
  • zaviedol tzv. diéty- náhrada za stratený čas na zhromaždeniach
  • bol 10× zvolený, podporoval kultúru a umenie – Akropola bola opevnená

hradbami a zo západnej strany vybudoval schodisko s ťažkou bránou – propyleje, na Akropoel prebudoval starý chrám Erechtheiton a dal prestavať Pantheón, zasvätený Aténe (hlavným umelcom bol Feidas), pod Akropolou postavili divadlo ódeion

  • zomrel na mor
  • od 478 pnl začali Aténčania vytvárať spolok gréckych štátov na obranu proti Peržanom- délsky námorný spolok, ktorý sa zmenil na aténsky námorný spolok (členmi bolo mestá na pobreží Malej Ázie a ostrovy v Egejskom mori)
  • najprv bolo centrum spolku na ostrove Délos a každý štát prispieval do pokladnice, alebo dodával lode, ale keď Peržania ohrozovali ostrov, pokladnica sa preniesla do Atén a Aténčania poskytli spolku vlastné loďstvo, a preto tvrdili, že tieto peniaze môžu použiť pre vlastnú spotrebu

PELOPONÉZSKA VOJNA

  • Atény – námorný spolok
  • Sparta – peloponézsky spolok

Rozdelenie Grécka do 2 táborov: prívrženci Sparty a prívrženci Atén

  • Sparťania ťažko znášali mocenský vzostup Atén
  • začal sa boj o moc (aristokracia verzus demokracia)
  • 431 pnl začiatok peloponézskej vojny
  • 2 etapy:
    • I. boj o Sicíliu
    • II. 405 pnl bitka pri Aigospotamoi (Kozie rieky)- zničené loďstvo Aténčanov

DÔSLEDKY

  • rozpustenie aténskeho námorného spolku
  • museli zbúrať hradby a opevnenie prístavu Pireus
  • koniec demokracie v Aténach
  • nastáva vláda oligarchie- občianske práva sa obmedzili na úzku skupinu obyvateľov
  • Sparta sa stala najvplyvnejším štátom v Grécku
  • vláda oligarchie vyvolávala nespokojnosť a 403 pnl bola obnovená čiastočná demokracia v Aténach
  • 395–371 pnl korintská vojna- proti Sparťanom bojovali Aténčania spolu s Tébami, Argom a Korintom- znamenala koniec nadvlády Sparty v Grécku

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.