Slovenskí študenti v Česku. Čo ich tam čaká?

20. 7. 2012 | Štúdium v zahraničí

Prečo volia Slováci tak často štúdium práve v susednom Česku, ako sa v ČR cítia prijatí a čo by naopak chceli zmeniť? Pýtali sme sa slovenských študentiek.

„Medzi zahraničnými študentmi dlhodobo prevažujú občania Slovenskej republiky, ktorých bolo v roku 2012 6 % zo všetkých študentov VŠ a medzi študujúcimi cudzincami tvorili takmer 61 %.“ To sa dozvedáme zo správy štatistického úradu Studenti a absolventi Českých vysokých škol. Z iného zdroja – Sdružených informací z matrik studentů (SIMS) sa zasa dozvieme, že v roku 2003 študovalo v ČR 9029 Slovákov, a za 10 rokov toto číslo vyrástlo na takmer dvojnásobok: 25 469. Najväčší pomer slovenských občanov má Masarykova univerzita v Brne (údaj z 31.10.2012), a to takmer 15 %.

Prečo vlastne odchádzame študovať tak často práve k našim českým susedom?

Národné zrovnávacie skúšky

Pre slovenských záujemcov o štúdium v ČR sú veľkým zjednodušením Národní srovnávací zkoušky, ktoré už v posledných rokoch môžu absolvovať bez toho, aby museli cestovať do ČR na univerzitu, na ktorú sa hlásia. Absolvovať ich môžete už aj v Bratislave, Žiline, Košiciach, Martine, Nitre, Trnave, Banskej Bystrici, Prešove, Poprade a v Michalovciach, a to až šesťkrát do roka.

Prívetivé podmienky štúdia

V ČR platia pre slovenských študujúcich rovnaké podmienky, ako pre domácich. Za denné ani externé štúdium sa v štandardnej dobe štúdia neplatí (teda, ak neprekročíte o viac než rok túto dobu), prijímacie skúšky je možné absolvovať v slovenskom jazyku a zvyčajne aj pri štúdiu odovzdávať práce v Slovenčine.

Nápomocné sú české školy aj v podpore ubytovania. Slovenskí študenti bývajú kvôli vzdialenosti bydliska uprednostnení pri rozdeľovaní internátov, čo voči nim občas vzbudzuje na strane českých študentov negatívne emócie.

Mini anketa

Na niektoré témy spojené so štúdiom v ČR som sa opýtala priamo troch Sloveniek. Dve z nich študujú v Brne tri roky a jedna šesť rokov. Zaujímalo ma, čo ich lákalo na tomto mieste a či sú s výberom spokojné. Najviac zaznievali názory, že kritériom pre zmenu bola vyššia kvalita vzdelávania a blízkosť Slovensku. Všetky sa zhodli na tom, že sa ich očakávania splnili. A tu sú niektoré z ich odpovedí:

Čo Ťa lákalo na štúdiu v ČR?

„Kvalitná škola, pekné mesto, zmena miesta štúdia na mgr, nové skúsenosti, vyskúšanie niečoho nového. Ale nie až tak ďaleko od domova.“

„Vyššia úroveň vzdelávania, viac možností vzdelávať sa v rámci štúdia v zahraničí, aktuálny obsah štúdia.“

„Kvalitnejšie štúdium v porovnaní so SR a tak blízko, vidina menšej / žiadnej korupcie pri prijímaní na VŠ, zlá skúsenosť zo slovenskej univerzity, vybavené knižnice a pekné Brno.“

Keby si mal/-a niekomu odporučiť, prečo študovať v ČR, čo by to bolo?

„Myslím si, že na niektoré české školy sú naozaj neporovnateľne kvalitnejšia ako tie slovenské, to samozrejme neplatí paušálne. Podľa mojej skúsenosti je tu na lepšej úrovni nie len výučba (prístup pedagógov, snaha o aktuálnosť, otvorenosť voči inováciám), ale napríklad aj administratívne fungovanie, vzhľad a technické vybavenie škôl, prístup pracovníkov na študijnom oddelení, prehľadný informačný systém a ďalšie. Vidím v tom všeobecnú českú tendenciu zlepšovať veci aj v štátnej správe, ktorá sa na Slovensku prejavila maximálne v súkromnom sektore. Akoby ten systém bol už taký zabehnutý, že nikoho ani nenapadne, že veci môžu byť inak – a v Česku to tak nie je všade.“

Čo by ste naopak chceli zlepšiť?

„Napriek tomu, že sa so Slovenskom niektoré české školy nedajú porovnať, stále je čo zlepšovať na obsahu výučby, ako aj na prístupe mnohých učiteľov (zastaraný, nepodnecujúci kritickú diskusiu, nerešpektujúci, nepodporujúci…).“

„Celkovo by sa mohla zlepšiť spolupráca medzi fakultami, jedlo v menze na Moraváku a to, aby si niektorí českí študenti odpustili ohováranie Slovákov.“

Ako si sa cítila v ČR prijatá? Cítiš sa tam viac ako v zahraničí alebo ako doma?

„Myslím si, že Čech na Slovensku by to mal ťažšie ako my tu. Napriek tomu je niekedy cítiť v interakciách, že tu nie sme celkom doma. Takéto situácie sú ale skôr výnimočné. Inak je to tu ako hocikde inde v zahraničí.“

„Podľa toho kde a s kým práve som. Stretla som sa mnohokrát s prejavmi nespokojnosti s počtom Slovákov (najmä študentov) v ČR a s tým, že „parazitujeme“ na štátnom rozpočte. Na druhej strane naopak stretávam omnoho viac ľudí, ktorým ani nenapadne, že by im Slováci mohli vadiť, priam ich prítomnosť vítajú. Ako doma sa cítim v Brne kde je Slovákov veľa, ľudia sú na to teda zvyknutí a rozumejú Slovenčine. Smerom na sever a hlavne západ cítiť, že hlavne mladší ľudia nerozumejú, na základe čoho nás vnímajú ako cudzincov. Menej prijatá sa cítim práve keď mi niekto povie, že mi nerozumie, s čím sa spája pocit, že som odinakiaľ a možno tu podľa niektorých nemám čo robiť.“

„V ČR sa necítim vôbec ako v zahraničí, je to niečo na pomedzí domova a zahraničia, lebo skutočný domov tu ešte nemám. Niekedy sa to ale deje kvôli Slovenčine. Vtedy, keď mi to niekto dá najavo, sa tu necítim ako doma, necítim sa dobre, že niekto nás za to nemá rád, že hovoríme po slovensky… Ale samozrejme každý má nárok mať svoj názor a nemať nás z akýchkoľvek dôvodov rád. A je nás tu fakt veľa!“

Zdroj fotografie: www.sxc.hu