Výber krajiny pre zahraničné štúdium podľa tvojho štýlu učenia

Rozhodnutie ísť študovať do zahraničia nie je len o tom, kam sa chceš pozrieť, ale najmä o tom, ako sa tam budeš učiť. Každá krajina má vlastnú akademickú kultúru – iný prístup k výučbe, skúškam, dochádzke aj spolupráci medzi študentmi. To, čo je pre jedného ideálne, môže inému spôsobovať stres a frustráciu. Preto sa pri výbere destinácie oplatí zamyslieť nad tým, aký typ študenta si ty.

Učíš sa najlepšie cez prax a projekty?

Ak patríš medzi študentov, ktorým nestačí len sedieť nad skriptami a potrebuješ vidieť reálny dopad svojej práce, budú ti bližšie krajiny, kde má výučba projektový a praktický charakter.

Typické sú napríklad severské krajiny, kde študenti často pracujú na zadaniach pre reálne firmy, mestá alebo neziskové organizácie. Výučba je interaktívna, založená na diskusii a samostatnom hľadaní riešení. Skúšanie nebýva len o jednej veľkej skúške, ale o priebežnom hodnotení projektov, prezentácií a tímovej práce.

Takýto systém vyhovuje tým, ktorí:

• sa radi učia „za pochodu“,
• neboja sa prezentovať svoje názory,
• chcú vidieť praktický zmysel štúdia.

Vyhovuje ti jasná štruktúra a teória?

Nie každý sa cíti komfortne v otvorených diskusiách a nejasných zadaniach. Ak máš rád presné sylaby, jasné požiadavky a dôraz na teoretické základy, lepšie ti môžu sadnúť krajiny s tradičnejším akademickým prístupom.

V týchto systémoch je štúdium často viac individuálne – študenti sa stretávajú najmä na prednáškach a seminároch, ale mimo nich funguje každý viac sám za seba. Skúšky sú zvyčajne písomné alebo ústne, s dôrazom na vedomosti a ich systematické zvládnutie.

Takýto štýl vyhovuje študentom, ktorí:

• preferujú samostatné učenie,
• potrebujú jasne dané pravidlá,
• chcú si vybudovať silné odborné základy.

Potrebuješ komunitu alebo ti stačí vlastné tempo?

Veľké rozdiely medzi krajinami sú aj v tom, ako fungujú študentské kolektívy. Niekde sú študenti jedna „partia“, ktorá spolu trávi čas nielen v škole, ale aj mimo nej – učia sa spolu, riešia projekty a navzájom sa podporujú. Inde je štúdium viac anonymné a je úplne bežné, že niektorých spolužiakov stretneš len raz za týždeň.

Ak vieš, že potrebuješ okolo seba ľudí, ktorí ťa potiahnu, vyhovovať ti budú krajiny so silnou tímovou kultúrou. Ak si skôr introvert, ktorý si rád organizuje čas sám, možno ti bude viac vyhovovať systém, kde sa od teba očakáva väčšia samostatnosť.

Dochádzka, disciplína a „voľnosť“ systému

Aj prístup k dochádzke a disciplíne sa medzi krajinami výrazne líši. Niekde je pravidelná účasť na hodinách nevyhnutná a jej nedodržanie môže znamenať problémy so skúškami. Inde je systém uvoľnenejší a prednášky nie sú vždy povinné – dôležitejšie je, či zvládneš záverečné hodnotenie.

Pre niekoho je pevný režim motiváciou, pre iného zbytočným stresom. Aj toto je faktor, ktorý by si mal pri výbere krajiny zohľadniť.

Skúsenosť, ktorú formuje krajina aj typ mobility

Rozdiely medzi akademickými kultúrami potvrdzujú aj skúsenosti zástupcov zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorí študentom radia s výberom mobility:

„Štýl učenia a akademická kultúra sa naprieč krajinami líšia viac, než by sa mohlo zdať. Na STU ponúkame študentom možnosť zažiť tieto rozdiely na vlastnej koži – od tímových projektov a otvorených diskusií v severských krajinách, cez technicky orientované stáže v Nemecku či Francúzsku, až po výskumné mobility mimo Európy, napríklad v Japonsku alebo Kanade. V južných krajinách, ako sú Španielsko, Taliansko či Portugalsko, je systém často uvoľnenejší a profesori sú zvyknutí na to, že niekedy jednoducho nestihnete prísť na hodinu, pretože autobus meškal. Pravdepodobne totižto meškal aj im. Severské krajiny ako Litva, Estónsko či Nórsko sú viac orientované na praktické zadania a nadšenie pre daný predmet tam doslova srší z profesorov.

Univerzity v Chile sú známe svojím silným prepojením na reálne projekty a lokálne komunity – študenti sa často zapájajú do riešení, ktoré majú priamy spoločenský alebo environmentálny dopad. Univerzita v Egypte ponúka našim študentom fascinujúci mix tradičných akademických prístupov a moderných technologických centier, vďaka čomu majú zahraniční študenti možnosť spoznať výučbu, ktorá stojí na prelome histórie a inovácií.

Bakalárske mobility študentov často otvárajú nové pohľady a zručnosti, inžinierske mobility prinášajú konkrétnu skúsenosť z praxe a doktorandské mobility, vrátane cotutelle programov, sú už plnohodnotnou súčasťou výskumných tímov. Ten, kto sa dlhodobej mobility trochu bojí, si môže zahraničie vyskúšať aj na kratšie – napríklad počas Blended Intensive Programu (BIP). BIP je krátka intenzívna forma Erasmus+ mobility, ktorá kombinuje online prípravu s niekoľkodňovým pobytom v zahraničí.

Na STU veríme, že každá krajina ponúka niečo iné – niekde je to dôraz na kreativitu a diskusiu, inde systematickosť, technická precíznosť, uvoľnenosť alebo silné prepojenie na spoločenskú realitu či technologické inovácie. Cieľom našich programov je, aby si každý študent mohol vybrať prostredie, ktoré najlepšie zodpovedá jeho štýlu učenia aj ambíciám.“

Ako si teda vybrať správne?

Pri výbere krajiny sa nepýtaj len „kam by som chcel ísť“, ale aj:

• Ako sa najlepšie učím?
• Potrebujem jasnú štruktúru alebo voľnosť?
• Vyhovuje mi tímová práca alebo samostatnosť?
• Chcem byť neustále zapojený do projektov, alebo mi stačí zvládnuť skúšky?

Zahraničné štúdium je silná skúsenosť – no len vtedy, keď sa ocitneš v prostredí, ktoré podporuje tvoj prirodzený štýl učenia. Správne zvolená krajina ti totiž nedá len kredity, ale aj sebavedomie, nové zručnosti a chuť učiť sa ďalej.